Odmietnutie čerpania dovolenky zamestnávateľom

Otázka:

Dobrý deň, pracujem ako zdravotná sestra v nemocnici na oddelení. Služby nám vytvára vrchná sestra aj podľa našich požiadaviek a podľa toho, aby mala každá sestra potrebný počet hodín. Na začiatku predošlého mesiaca /5.marca/ som vrchnú sestru požiadala o voľno 2 dní na konci mesiaca, nakoľko tam potrebujem súrne voľno a vrchná sestra mi povedala že to nevie inak zariadiť, a že tie 2 služby musím odpracovať. Za tento mesiac k tomuto dňu mám odpracovaných 53 hodín nadčasu a z minulého mesiaca mám nadčas 30 hodín, to znamená že mám už nadpracované veľké množstvo hodín nad rámec limitu v tomto mesiaci. Opakovane som v priebehu mesiaca prosila vrchnú sestru o pozmenenie tých 2 služieb, ktoré nemôžem odpracovať a vrchná sestra sa mi vyhráža udelením absencie, ak tie 2 služby neodpracujem. Má na to právo pri toľkých nadčasoch, ktoré mám k dnešnému dňu odpracované? Poznámka: Služby sú každý mesiac vytvárané vrchnou sestrou, nestriedajú sa nám smeny pravidelne, to znamená že podľa potreby pracujeme 2 celodenné 12-hodinové služby po sebe, 2 nočné smeny, potom hneď na druhý deň zasa do celodennej smeny.

Odpoveď:

Pokiaľ ide o nariadenie čerpania dovolenky zamestnávateľom, na nariadenie čerpania dovolenky ako aj na neudelenie súhlasu s čerpaním dovolenky zamestnancom je podľa nášho názoru zamestnávateľ oprávnený. 

Nariadenie čerpania dovolenky vyplýva z § 111 Zákonníka práce: „Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.“ 

Nárok zamestnávateľa na nariadenie čerpania dovolenky potvrdzuje aj odborná právna literatúra, ktorá uvádza, že „V ustanovení prvého odseku je zakotvené základné dispozitívne pravidlo pri nakladaní s dovolenkami, podľa ktorého plná dispozícia s dovolenkou je v rukách zamestnávateľa.“ (Tkáč, V: Zákonník práce – komentár. Wolters Kluwer, 2014)

Ak by ste do práce nenastúpili, môže Vám vzniknúť neospravedlnená neprítomnosť v práci: „V rozpore s ustanovením § 106 ods. 1 ZP (teraz § 111 ods. 1 ZP) nie je taká prax v organizácii, podľa ktorej pracovník požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený (do právomoci ktorého takýto úkon patrí) mu dá súhlas na čerpanie dovolenky. V tomto súhlase totiž treba vidieť určenie nástupu na dovolenku. Pokiaľ však pracovník iba oznámi, že nastupuje na dovolenku, a jeho nadriadený mu neudelí potrebný súhlas, prípadne udelenie súhlasu výslovne odmietne, neprítomnosť pracovníka v práci nemožno považovať za dovolenku a počas neprítomnosti v práci mu neprislúcha náhrada mzdy.“ (R 11/1969) 

Ak by ste opätovne nenastúpila do práce, napríklad dva dni po sebe, mohlo by už ísť o závažné porušenie pracovnej disciplíny s právom zamestnávateľa okamžite s Vami skončiť pracovný pomer. „Za zvlášť hrubé (teraz závažné – pozn. aut.) porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) ZP [teraz § 68 ods. 1 písm. b) ZP – pozn. aut.] treba v zásade považovať také konanie zamestnanca, ktorý napriek nesúhlasu svojho nadriadeného s čerpaním dovolenky opätovne nenastúpil do práce.“ (Zo súdnej praxe č. 32/1996)