Opatrovník maloletého dieťaťa

Otázka:

Prosím poradili by ste mi ohľadne práv a povinností opatrovníka, ak sa jedná o majetok neplnoletého dieťaťa? Manželský pár má neplnoleté dieťa, matka dieťaťa zomrela a za spravovanie majetku neplnoletej bol určený opatrovník. Otec dieťaťa chce, aby opatrovník prepísal dedičský podiel na chalupe, ktorý maloletá zdedila po smrti matky, na otca. Môže opatrovník pri prejednávaní dedičstva prepísať tento podiel na otca  maloletého dieťaťa? Nebude opatrovník do budúcna stíhaný, že sa zriekol dedičstva maloletej v prospech otca? Môže vôbec opatrovník prepísať majetok na inú osobu?

Odpoveď:

Keďže podľa Občianskeho zákonníka je spôsobilosť maloletých obmedzená len na niektoré právne úkony, môže časť právnych úkonov v ich mene uskutočniť zákonný zástupca (najčastejšie rodič). Špecifická situácia nastane v prípade, ak by rodič v súvislosti s uskutočnením právneho úkonu mohol byť v konflikte záujmov. V takýchto prípadoch je potrebné schválenie právneho úkonu maloletého súdom. V prípade, že za dieťa v rámci správy majetku koná opatrovník, je rozsah jeho oprávnenia konať na maloletého vymedzený v rozhodnutí, ktorým bol ustanovený. Pokiaľ do rozsahu takýchto úkonov nepatrí aj prevod nehnuteľnosti alebo jej časti, bude taktiež potrebné schválenie právneho úkonu súdom. 

Postup pri schválení právneho úkonu maloletého súdom je upravený v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Návrh na konanie je potrebné podať na okresný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným spôsobom. Návrh nepodlieha súdnemu poplatku. Úlohou súdu je posúdiť, či prevod nehnuteľnosti za navrhovaných podmienok je v záujme maloletého.

Otázka

Môže byť dieťa zverené do opatery starým rodičom?

Odpoveď:

Dobrý deň,

Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jeho starých rodičov umožňuje inštitút náhradnej osobnej starostlivosti zakotvený v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“).

Účelom náhradnej starostlivosti celkovo je nahradiť „osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 ZR).“

Ako vysvetľuje Bános, „Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nechcú, resp. nemôžu o svoje dieťa dočasne starať. Subjektívne príčiny takéhoto rozhodnutia môžu spočívať v alkoholizme, narkománii rodičov, v ich nezáujme o maloleté dieťa a v jeho zanedbávaní. Objektívnymi príčinami pre nariadenie dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti sú dlhotrvajúca choroba rodičov, väzba jediného žijúceho rodiča, dlhodobý pobyt v zahraničí a pod. (Bános: Zákon o rodine – EPI komentár).“

Náhradná starostlivosť „môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (§ 44 ods. 2 ZR).“

Podľa § 45 ods. 1 ZR „Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba

  • s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá
  • má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
  • osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
  • spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.“

Podľa § 45 ods. 2 ZR „Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.“ Starí rodičia, ktorým je maloleté dieťa zverené do ich osobnej starostlivosti, sú zároveň povinní „vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia (§ 45 ods. 4 ZR).“ Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok však môžu len v bežných veciach (§ 45 ods. 4 ZR). Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takisto nebráni jeho rodičom, ktorí sú stále jeho zákonnými zástupcami, stýkať sa s ich dieťaťom a vykonávať ostatné rodičovské práva a povinnosti, no „len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 ZR).“ Náhradná osobná starostlivosť tiež nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 45 ods. 7 ZR).