Povinnosť vrátiť náhradné výživné

Nárok na náhradné výživné upravuje zákon č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.

V prípade, ak Vám bolo Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácané náhradné výživné ako náhrada za neplnenie si vyživovacej povinnosti vášho bývalého manžela, čiže povinnej osoby, pričom Vám následne bývalý manžel uhradil túto dlžnú sumu, prípadne jej časť, za obdobie, za ktoré Vám toto náhradné výživné bolo poskytované, je vašou povinnosťou túto sumu vrátiť.

V zmysle §10a ods. 1 „Ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom vymôže výživné, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné, a to najviac do výšky, v ktorej bolo výživné zaplatené alebo vymožené.“

V prípade, ak Vám túto sumu zaplatil dodatočne, nie je možné, aby ste si ponechali oba príjmy, t.j. náhradné výživné aj výživné dodatočne uhradené povinnou osobou. Preto spomínaný zákon upravuje aj takúto možnosť.

Otázkou zostáva, či Vám bývalý manžel uhradil plnú sumu. Spomínali ste, že uhradil väčšiu časť, práve v takom prípade v spomínanom ustanovení zákona môžete vidieť, že sumu uhradíte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške, v ktorej bolo výživné splatené prípadne vymožené. Každopádne v tomto prípade nie je rozhodným prvkom, či bolo výživné uhradené dobrovoľne alebo bolo vymožené exekútorom.

Náhradné výživné v prípade, že otec nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa

Základné podmienky na priznanie náhradného výživného nájdeme zakotvené v § 2 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom (ďalej ako „ZNV“).

Zmyslom náhradného výživného je zabezpečiť výživu nezaopatreného dieťaťa v prípadoch, keď osoba, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné v určitej sume (najčastejšie rodič), si túto svoju povinnosť neplní „v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným rozhodnutím súdu (§ 2 ods. 1 písm. a) bod 1. ZNV)“. 

Priznanie nároku na náhradné výživné teda predpokladá, že vyživovacia povinnosť bola už súdom určená, t. j. nariadená osobe otca. Pokiaľ Váš bývalý priateľ nie je evidovaný v rodnom liste Vášho dieťaťa ako jeho otec, musí byť v takom prípade najskôr „oficiálne“ určený. 

Podľa § 26 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách (ďalej ako „ZM“) „Zmeny zápisov, dodatočné zápisy, dodatočné záznamy a ich opravy v matrike vykonáva matričný úrad na základe verejných listín, iných úradných listín alebo písomných oznámení, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“

Ako podklad na zapísanie otca do rodného listu Vám môže poslúžiť napr. inštitút súhlasného vyhlásenia rodičov, ktorým možno určiť otcovstvo k dieťaťu podľa tzv. druhej domnienky otcovstva (§ 90 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ďalej len „ZR“). Tento spôsob určenia otcovstva však predpokladá súhlas otca. 

Ak by súhlas otca nebolo možné získať, stále môžete podať návrh na príslušný okresný súd, aby rozhodnutím určil, že Váš bývalý partner je zároveň otcom Vášho dieťaťa (§ 94 ZR). Toto rozhodnutie bude potom slúžiť ako podklad pre zápis otca do rodného listu dieťaťa, a to aj proti vôli otca. V zmysle zásady súčinnosti „Súdy (…) sú povinní zasielať príslušnému matričnému úradu oznámenia o rozhodnutiach, dohodách, súhlasných vyhláseniach alebo iných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na osobný stav, meno alebo priezvisko osoby a sú podkladom na zápis do matriky, jeho zmenu alebo zrušenie (§ 24 ZM).“ 

Akonáhle bude otec zapísaný v rodnom liste, môžete sa domáhať na súde , aby mu bola nariadená vyživovacia povinnosť. Až nesplnenie tejto povinnosti za ďalších podmienok stanovených zákonom o náhradnom výživnom vytvára nárok na náhradné výživné.

Bližšie k téme náhradného výživného sa dočítate v našom článku tu: https://www.akmv.sk/nahradne-vyzivne/

V prípade záujmu o naše právne služby (nielen) z oblasti rodinného práva a výživného nás neváhajte kontaktovať: https://www.akmv.sk/pravne-sluzby/vyzivne/

Dobrý deň,

Najskôr si treba ozrejmiť, že rovnako, ako je povinnosť platiť výživné „nariadená“ súdom v rozhodnutí o rozvode, zbavenie povinného rodiča tejto povinnosti je opäť možné len súdnou cestou. Ako hovorí ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (z ktorých sa vychádzalo pri určovaní výšky pôvodného výživného – napr. rodič príde o zamestnanie, narodí sa mu ďalšie dieťa a pod.). Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“ Náležitosťou návrhu na zrušenie povinnosti platiť výživné je aj uvedenie údaja o tom, odkedy má byť táto zmena uskutočnená. V zásade by ale malo ísť o deň, ktorý predchádzal dňu podania návrhu (zdroj: Bános: Zákon o rodine – EPI komentár).

Podľa § 78 ods. 2 ZR „Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.“ Maloleté dieťa je teda povinné vrátiť len to výživné, ktoré zostalo nespotrebované. Podľa Pavelkovej možno za nespotrebované výživné vždy pokladať výživné určené na tvorbu úspor ukladané na účte maloletého, ktorý mu zriadil jeho rodič (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine – komentár, 3. vydanie, C. H. Beck, 2019). Plnoleté dieťa, ktoré poberalo výživné, je však vždy povinné vrátiť sumu výživného, ktorá prevyšuje priznanú mieru.

Pripomíname, že právo žiadať vrátenie preplatkov výživného sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie „odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).“ V tomto prípade bude pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci deň, kedy rozhodnutie súdu o zrušení výživného nadobudlo právoplatnosť.

Viac o téme výživného sa dočítate v našich príspevkoch na tomto odkaze: https://www.akmv.sk/pravna-poradna-kategoria/vyzivne/

V oblasti výživného ponúkame aj nasledujúce právne služby: https://www.akmv.sk/pravne-sluzby/vyzivne/