Pravidlá dočasného pridelenia zamestnancov

Dobrý deň,

podľa § 58 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“): „Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).“

Podľa § 48 ods. 4 písm. a) ZP: „Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku, otcovskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.“ Z prvej vety § 58 ods. 6 ZP vyplýva, že dočasné pridelenie zamestnanca nemožno dohodnúť na dobu dlhšiu ako 2 roky. Opätovné pridelenie k tomu istému zamestnancovi možno dohodnúť len v rámci tejto 2-ročnej doby.

Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a) ZP však uvádza niekoľko dôvodov, z ktorých možno dočasné pridelenie dohodnúť aj na dobu dlhšiu, než 24 mesiacov.

Podľa odbornej literatúry (Barancová a kol.: Zákonník práce – Komentár, 3. vydanie, 2022, C. H. Beck, s. 618-656) dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov, pričom tento limit sa v súlade so Zákonníkom práce nevzťahuje na dočasné pridelenie z dôvodu zastupovania zamestnanca užívateľského zamestnávateľa počas:

a) materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku

b) dočasnej pracovnej neschopnosti alebo

c) dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

V týchto prípadoch možno dočasné pridelenie dohodnúť aj na dlhšie obdobie ako 24 mesiacov. Na rozdiel od právnej úpravy pracovného pomeru na určitú dobu pri odchýlení sa od maximálnej dĺžky dočasného pridelenia Zákonník práce neustanovuje povinnosť uviesť dôvod dočasného pridelenia v dohode o dočasnom pridelení. Pre vylúčenie pochybností a právnej neistoty možno v každom prípade odporučiť, ak zamestnanec a ADZ v prípade odchýlenia sa od maximálnej dĺžky dočasného pridelenia výslovne v dohode o dočasnom pridelení uviedli dôvod tejto odchýlky – zastupovanie zamestnanca.