Právo manželky na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela

Otázka:

Dobrý deň, rada by som sa s Vami poradila ohľadne rodinného problému. Môj starší brat sa rozvádza, odsťahoval sa k novej priateľke do iného mesta, svoju ešte manželku nechal s dvoma deťmi bývať v našom rodinnom dome, kde bývali predtým spoločne, kde je i manželka prihlásená k trvalému bydlisku i s deťmi. Dom patrí mne, môjmu mladšiemu bratovi a staršiemu bratovi. Žiadny súhlas k prihláseniu k trvalému bydlisku sme ani ja, ani mladší brat nedali. Problém je, že táto ešte manželka sa nechce odsťahovať. Rada by som sa poradila, aké mám možnosti, resp. čo môžem podniknúť, aby sa odťahovala. Chápem, že manželia sa musia dohodnúť po rozvode, kde bude manželka bývať i s deťmi. Ale neviem, ako sa bude týkať tento rozvod mňa a môjho mladšieho brata, resp. či môžeme odmietnuť, aby bývalá žena môjho staršieho brata bývala v našom rodinnom dome. Môj podiel z nášho domu by som chcela darovať mladšiemu bratovi a podľa ústnej dohody so starším bratom, i on daruje svoj podiel mladšiemu bratovi. Neviem, či je „správna doba“ z právneho hľadiska darovať podiely z domu mladšiemu bratovi. Z môjho emailu vyplýva, že naše vzťahy sú veľmi problematické…“

Odpoveď:

Pokiaľ je dom v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, má každý zo spoluvlastníkov právo dom užívať primerane veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Medzi spoluvlastníkmi môže dôjsť k dohode, akým spôsobom bude spoločná vec – dom užívaný, napríklad, ktoré miestnosti bude ktorý zo spoluvlastníkov užívať a podobne. Pokiaľ niektorý zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec – dom nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká ostatným spoluvlastníkom nárok na náhradu za toto nadužívanie. 

Pokým má na dome spoluvlastnícky podiel aj Váš starší brat, má právo užívať dom aj jeho manželka, avšak iba v rozsahu manželovho spoluvlastníckeho podielu. Právo manželky na užívanie domu vo vlastníctve (v tomto prípade podielovom spoluvlastníctve) manžela je odvodené z povinnosti manželov žiť spolu zakotvenej v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. 

Právo manžela užívať manželovu nehnuteľnosť potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Napr. v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Cdo 1544/2005 sa uvádza:

„Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu …, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu … a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.“ 

Pokiaľ by došlo k právoplatnému rozvodu manželstva v čase, kedy by Váš brat bol stále podielovým spoluvlastníkom domu, manželka by bola povinná vysťahovať sa z domu iba na základe súdneho rozhodnutia, pričom by bolo potrebné posúdiť aj vznik práva na bytovú náhradu. 

Pokiaľ by sa výlučným vlastníkom domu (napr. aj na základe darovacích zmlúv uzavretých s Vami a Vaším bratom) stal Váš druhý brat, nemala by Vaša švagriná právo ostať v doma bývať (samozrejme za predpokladu, že nebolo zriadené vecné bremeno v jej prospech alebo uzavretá nájomná zmluva a pod.) bez ohľadu na to, či už došlo k právoplatnému rozvodu manželstva alebo nie. Pokiaľ by sa odmietla vysťahovať dobrovoľne, vlastník bytu by mohol podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. 

Užívanie bytu zo strany manželky Vášho brata, ani prípadné rozvodové konanie, nemajú z právneho hľadiska vplyv na možnosť darovať spoluvlastnícky podiel. 

Predpokladáme, že spoluvlastnícky podiel je vo výlučnom vlastníctve Vášho brata, a teda nie je súčasť BSM. V takomto prípade sa nebude vyžadovať súhlas manželky s prevodom spoluvlastníckeho podielu. 

Čo sa týka trvalého pobytu v dome, ten má iba evidenčnú funkciu a nezakladá právo v dome bývať alebo ho inak užívať.

Prečítaje si aj: Ako môžem zrušiť osobne trvalý pobyt v mojej nehnuteľnosti

Otázka

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či môžem zrušiť trvalý pobyt manželovi, keď nemá vlastnícke právo. Sme manželia rok a nehnuteľnosť som nadobudla 10 rokov pred manželstvom.

Odpoveď:

Dobrý deň,

Zrušiť trvalý pobyt Vášmu manželovi v nehnuteľnosti, ktorej ste výlučnou vlastníčkou, nemôžete ani po formálnej stránke. 

Zrušenie trvalého pobytu sa formálne nahlasuje ohlasovni v príslušnej obci alebo mestskej časti (ak je miestom trvalého pobytu Bratislava alebo Košice) podľa § 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej ako „Zákon č. 253/1998“). Upozorňujeme, že ohlasovanie skončenia pobytu má len evidenčný charakter a nezakladá (a neruší) občanovi žiadne práva k budove, ktorá je miestom jeho trvalého pobytu a ani k jej vlastníkovi (§ 3 ods. 3 Zákona č. 253/1998). 

§ 7 ods. 1 Zákona č. 253/1998 obsahuje výpočet skutočností, na základe ktorých ohlasovňa zruší záznam o trvalom pobyte. Podľa písmena f) tohto ustanovenia možno trvalý pobyt zrušiť aj „na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.„

Ohlasovňa by tak s najväčšou pravdepodobnosťou návrh podaný proti Vášmu manželovi zamietla bez potreby preukazovania ďalších skutočností. 

Navyše, podľa judikatúry „manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 26 Cdo 1544/2005).“

Rozvodom manželstva tento odvodený právny dôvod bývania zaniká. Až vtedy prichádza do úvahy podanie návrhu na zrušenie trvalého pobytu (bývalému) manželovi. K návrhu je však v takom prípade potrebné priložiť aj právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva a dohodu / rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 7 ods. 2 písm. a) a b) Zákona č. 253/1998).