Prestávky v práci

Prestávky v práci predstavujú jednu z povinností zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť prestávky v práci. Zákonník práce rozlišuje:

Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času. Uvedené sa však netýka prestávky na odpočinok, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide v podstate o čas osobného voľna zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ mal záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ. Zákonník práce ustanovuje v § 91 ods. 4, že prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a na konci zmeny.

Pri pružnom pracovnom čase sa prestávky v práci na jedenie a odpočinok poskytujú v rámci základného pracovného času po troch hodinách od jeho začiatku.

Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená. V prípade, že ju zamestnanci nevyžijú na jedenie, môžu ju využiť na odpočinok.

Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné. Samozrejme ďalšie podmienky poskytnutia prestávky v práci na jedenie a odpočinok vrátane jej predlženia zamestnávateľ môže dohodnúť so zástupcami zamestnancov.

V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.  

Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút. Bezpečnostná prestávka sa započítava do pracovného času vodiča.

Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.  

Prečítajte si aj: Pracovné podmienky vodičov nákladnej dopravy

Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. bezpečnostné prestávky, sa započítavajú do pracovného času a zamestnancovi za tieto prestávky v práci patrí mzda.

Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku alebo prestávky v práci z tohto dôvodu ustanovuje kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis zamestnávateľa.

Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok. Ak náhodou pripadne bezpečnostná prestávka na čas, ktorý je prestávkou v práci na jedenie a oddych, doba tejto prestávky sa započítava do pracovného času a zamestnancovi za ňu patrí mzda.

Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa. Aby žena mohla uplatniť svoje nároky súvisiace s dojčením, musí svojmu zamestnávateľovi oznámiť, že dojčí.

Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu. Pritom prestávky na dojčenie možno zlučovať a poskytnúť ich aj na začiatku pracovnej zmeny, ako aj na konci pracovnej zmeny.

Pri čiastočnom pracovnom úväzku, ktorý dosahuje aspoň polovicu týždenného pracovného času patrí matke prestávka v práci na dojčenie v rozsahu jednej polhodiny za pracovnú zmenu až do šiestich mesiacoch veku dieťaťa.

Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. 3 Zákonníka práce sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.