Rozvod zahraničného sobáša na Slovensku

Dobrý deň, Vašu otázku rozložíme na viacero častí:

Rozvod

1. Právomoc

Používa sa legislatíva Európskej Únie: NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej ako „Brusel 2b“), čl. 1 ods. 1 písm. a): „Toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva.“

V zmysle čl. 3 Brusel 2b: „Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

1. majú manželia obvyklý pobyt;
2. manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
3. má odporca obvyklý pobyt;
4. v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
5. má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
6. má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.“

Postačuje, že je jedna z uvedených podmienok splnená a súd má právomoc v danej veci konať. Manželia sa môžu rozviesť aj na slovenskom súde. V rozhodnutí o rozvode manželstva však súd neupravuje majetkové pomery medzi manželmi; tie sú štandardne predmetom samostatného súdneho konania.

Problém môže nastať v prípade, ak nemáte sobáš zapísaný na Slovensku v osobitnej matrike a súd môže uvedené vyžadovať. Avšak sobášny list by mal byť aj bez toho akceptovaný v zmysle § 52 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ako „ZMPS“): „Verejné listiny Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.“

2. Rozhodné právo

V zmysle čl. 41 ods. 2 Oznámenia: „Ak jeden z manželov je štátnym občanom jedného a druhý štátnym občanom druhého zmluvného štátu, použije súd, pred ktorým sa koná konanie o rozvod, právny poriadok svojho štátu.“

V zmysle § 22 ods. 1 ZMPS „Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.“

Starostlivosť o maloleté deti 

1. Právomoc

V zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b) Brusel 2b: „Toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.“

V zmysle čl. 7 ods. 1 Brusel 2b: „Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.“

2. Rozhodné právo

Kľúčový právny predpis: Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996 – tzv. Haagský dohovor (ďalej ako „Dohovor“).

Článok 15 Dohovoru:

1. Pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

2. Ak to však vyžaduje ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, výnimočne môžu použiť alebo prihliadnuť na právo iného štátu, s ktorým má situácia podstatnú väzbu.

3. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa do iného zmluvného štátu, od okamihu tejto zmeny sa podmienky vykonávania opatrení prijatých v štáte bývalého obvyklého pobytu dieťaťa spravujú právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 16 Dohovoru: 

1. Nadobúdanie alebo zánik rodičovských práv a povinností priamo zo zákona, bez zásahu súdneho alebo správneho orgánu sa spravuje právom štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.

2. Nadobúdanie alebo zánik rodičovských práv a povinností na základe dohody alebo jednostranného úkonu, bez zásahu súdneho alebo správneho orgánu sa spravuje právom štátu, kde má obvyklý pobyt dieťa v čase nadobudnutia platnosti dohody alebo jednostranného úkonu.

3. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré existujú podľa práva štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu do iného štátu.

4. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa nadobudnutie rodičovských práv a povinností priamo zo zákona osobou, ktorá ich nenadobudla už predtým, právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 17 Dohovoru: Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.

Článok 18 Dohovoru: Rodičovské práva a povinnosti podľa článku 16 sa môžu odňať alebo podmienky ich výkonu sa môžu zmeniť opatreniami prijatými podľa tohto dohovoru.

Výživné

1. Právomoc

V zmysle čl. 1 ods. 4 písm. e) Brusel 2b: „Toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.“

V zmysle čl. 1 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej ako „nariadenie“): „Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.“

Čl. 3 písm. d) nariadenia: „V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.“

Týmto ustanovením sa tiež umožňuje súdu, ktorý má právomoc riešiť otázku rodičovských práv a povinností, rozhodovať o výživnom, ak táto otázka súvisí s otázkou rodičovských práv a povinností.

2. Rozhodné právo

Článok 15 nariadenia (Určenie rozhodného práva): Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

PROTOKOL o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť– čl. 3 ods. 1 (Všeobecné kritérium rozhodného práva): Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

Vyporiadanie majetku

1. Právomoc

V zmysle čl. 40 Oznámenia: „Na rozhodnutie o osobných a majetkových vzťahoch manželov je daná právomoc súdu zmluvného štátu, ktorého právny poriadok sa použije podľa článku 39 ods. 1, 2 a 3. Na rozhodnutie podľa článku 39 ods. 4 je daná právomoc súdov oboch zmluvných štátov.“

Podľa § 37 ZMPS: Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Ak slovenský súd rozhodne o vyporiadaní, zahraničný súd naň nemusí prihliadať, pri jeho uznaní ho môže dokonca modifikovať, ak sa nehnuteľnosť nachádza v Nemecku.

2. Rozhodné právo

V zmysle čl. 39 ods. 1 Oznámenia: „Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právnym poriadkom zmluvného štátu, na ktorého území majú spoločné bydlisko.“

V zmysle čl. 39 ods. 3: „Ak jeden z manželov je štátnym občanom jedného a druhý štátnym občanom druhého zmluvného štátu a ak jeden z nich má bydlisko na území jedného a druhý na území druhého zmluvného štátu, spravujú sa ich osobné a majetkové vzťahy právnym poriadkom zmluvného štátu, na ktorého území mali svoje posledné spoločné bydlisko.“

Podľa § 21 ZMPS:

(1) Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.

(2) Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k úprave došlo.

§ 37d písm. a) ZMPS (Výlučná právomoc): Právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky.