AKMV 
Rýchly rozvod
Otázka:
Žijeme s manželom oddelene už 3 roky a máme jedno dospelé dieťa. Je možné aby sme sa rozviedli čo najrýchlejšie a bez pojednávania?
Odpoveď:
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Na posúdenie rozvratu manželstva, príčin rozvratu a pod. môže súd považovať za účelné nariadenie pojednávania. Nariadenie pojednávania je na zvážení súdu, zákon nezakotvuje povinnosť súdu nariadiť vo veci rozvodu pojednávanie. V našej praxi sme sa už stretli s prípadmi, kedy bolo manželstvo rozvedené aj bez nariadenia pojednávania. V týchto prípadoch obaja manželia v svojich podaniach (návrh na rozvod, vyjadrenie k návrhu na rozvod) žiadali, aby sú rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Pre urýchlenie konania môžete vychádzať z našich nasledovných odporúčaní:
- správne určiť, ktorý súd je príslušný (Príslušným súdom je súd, v ktorom obvode ste mali s manželom/kou posledné spoločné bydlisko, ak tam stále jeden z manželov býva. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. V prípade, ak ani takto nie je možné súd určiť, príslušný je všeobecný súd navrhovateľa rozvodu.)
- presne označiť strany
- uviesť, kde a kedy bolo manželstvo uzavreté, ako prebiehalo spoznávanie s manželom, spoločné bývanie a začiatky manželstva, opísať najrelevantnejšie udalosti, ktoré viedli k rozvratu manželstva, či sa manželia pokúsili manželstvo zachrániť a podobne
- presne formulovať, čo sa návrhom sleduje – uviesť, že navrhovateľ žiada, aby súd manželstvo rozviedol
- priložiť kópiu sobášneho listu
- uhradiť súdny poplatok už pri podaní návrhu – napr. pripojenie kolku k prvopisu návrhu. (V prípade, ak nebude súdny poplatok zaplatený, súd Vám zašle výzvu a konanie sa môže natiahnuť aj o 4 týždne
Otázka
Dospeli sme s manželom k záveru, že sa rozvedieme ale chceli by sme aby rozvod prebehol čo najrýchlejšie. Je možné dĺžku rozvodu a celý proces nejako ovplyvniť?
Odpoveď:
Procesný postup konania o rozvod manželstva upravuje II. oddiel zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). Špecifickým atribútom konania o rozvod manželstva je jeho povaha iudicia duplex, čo znamená, že pre začatie konania o rozvod manželstva je aktívne vecne legitimovaný každý z jeho účastníkov, teda návrh môže podať ktorýkoľvek z manželov.
Po doručení návrhu na rozvod manželstva súdu ho súd spravidla zašle druhému manželovi na vyjadrenie a určí lehotu, v ktorej sa má k návrhu na rozvod vyjadriť. Keď súdu dôjde vyjadrenie druhého manžela, spravidla nariadi pojednávanie. Určenie dátumu nariadenia pojednávania nie je zákonom stanovené, čiže je na úvahe súdu, kedy pojednávanie nariadi. Spravidla sa to deje d priebehu mesiaca dvoch. Sú však aj výnimky a pokiaľ súd nekoná, môže niektorý z účastníkov konania o rozvod, ktorými sú manželia, požiadať písomne súd o vytýčenie pojednávania.
Navrhovateľ si môže podanie svojho návrhu na rozvod manželstva rozmyslieť a vziať návrh na rozvod manželstva späť. Na to, aby súd konanie zastavil sa vyžaduje súhlas druhého manžela. Ak by druhý manžel so späťvzatím nesúhlasil, súd konanie nezastaví, ale pokračuje v ňom ďalej. Jedinou výnimkou, kedy sa súhlas druhého manžela so späťvzatím nevyžaduje je prípad, ak druhému manželovi ešte nebo doručený návrh na rozvod manželstva.
Súd môže v zmysle § 96 CMP vyzvať účastníkov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie aj mediáciou.
Prečítajte si aj naše články:
Mediácia – riešenie sporov rýchlo a mimosúdne
Mediácia ako spôsob mimosúdneho riešenie sporu
Na pojednávanie zašle súd účastníkom (manželom) predvolanie. Pokiaľ sú zastúpení advokátom, predvolanie sa doručuje spravidla advokátovi. Pokiaľ by sa ten z manželov, ktorý podal návrh na rozvod (navrhovateľ) nedostavil na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi dôvodmi, súd konanie o rozvod manželstva zastaví. Výnimkou je opäť len prípad, ak by druhý manžel (odporca) prítomný na pojednávaní trval na tom, aby sa pojednávanie uskutočnilo.
Účastníci majú možnosť súhlasne navrhnúť, aby sa konanie o rozvod manželstva prerušilo. Ak by však žiadny z manželov nepodal návrh na pokračovanie v konaní ani do jedného roka, súd konanie zastaví.
Počas konania o rozvod súd rozhoduje aj o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov na čas po rozvode a o určení výživného. Za týmto účelom skúma príjmy a výdavky manželov či výdavky vynakladané na maloleté dieťa za účelom určenia výšky výživného.
V konečnom rozhodnutí súd rozhodne nielen o rozvode, ale aj zverení do výchovy, určí komu bude dieťa zverené do starostlivosti ako aj určí, kedy bude mať právo druhý manžel sa s dieťaťom stretávať, alebo či nariadi striedavú starostlivosť. Zákon o rodine tiež umožňuje v odôvodnených prípadoch upraviť aj styk dieťaťa s blízkymi osobami. Ak by jeden z rodičov neumožňoval styk s dieťaťom druhému rodičovi, súd môže rozhodnutie o osobnej starostlivosti zmeniť.
Ustanovenie § 121 CMP pritom pripúšťa zmenu alebo zrušenie rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých v prípade zmeny pomerov a to aj bez návrhu.
Súd rozhoduje v konaní o rozvod len o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí. Pokiaľ by z rozvádzajúceho manželstva pochádzali aj plnoleté deti, súd môže rozhodovať o výživnom aj pre plnoleté deti, avšak len na návrh tohto plnoletého dieťaťa.
Účastníci konania o rozvod (manželia) sa priamo na pojednávaní, na ktorom sa vyhlási rozsudok, môžu vzdať svojho práva podať odvolanie. V takomto prípade nie je možné sa voči rozsudku odvolať, ale rozsudok nadobudne právoplatnosť už dňom konania pojednávania, na ktorom sa vyhlásil rozsudok.