Skončenie pracovného pomeru počas zastupovania na materskej / rodičovskej dovolenke

Právna úprava pracovného pomeru na určitú dobu sa nachádza v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“). V § 48 ods. 1 ZP je uvedené: „Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“ Ak je teda v pracovnej zmluve – za súčasného splnenia ďalších zákonných podmienok – výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, pracovný pomer je uzatvorený na určitú dobu. Trvanie takéhoto pracovného pomeru môže byť vymedzené priamym časovým údajom (napr. určitý počet mesiacov), uvedením konkrétneho kalendárneho dňa, ale aj inak, ako je to napr. aj v prípade zastupovania zamestnanca počas čerpania materskej/rodičovskej dovolenky. 

ZP rieši i otázku týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru na určitú dobu. V § 71 ods. 1 ZP je uvedené: „Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.“ Vzhľadom na uvedené ustanovenie sa pracovný pomer na dobu určitú primárne končí právnou udalosťou, ktorou je uplynutie času, na ktorý bol takýto pracovný pomer uzatvorený. 

Aj keď sa poväčšine pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dohodnutej doby, nemožno konštatovať, že iný spôsob skončenia takéhoto pracovného pomeru nie je možný. ZP v § 71 ods. 3 výslovne zakotvuje: „Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.“  Uvedené teda znamená, že pracovný pomer na určitú dobu možno skončiť aj inými spôsobmi, ktoré ZP pripúšťa. Zamestnávateľ tak s takýmto zamestnancom môže skončiť pracovný pomer na dobu určitú i dohodou, skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ak táto bola dojednaná. Je však nevyhnutné, aby boli pri každom jednom z týchto štyroch spôsobov splnené podmienky ustanovené ZP, za ktorých môže dôjsť k ich uplatneniu. 

V prípade podania výpovede tak musí mať zamestnávateľ niektorý z výpovedných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 1 ZP atď. Ak by však takýto dôvod neexistoval, nemôže zamestnávateľ so zamestnancom platne skončiť pracovný pomer výpoveďou, a to bez ohľadu na skutočnosť, že pracovný pomer takéhoto zamestnanca je uzatvorený „len“ na určitú dobu.