Vymáhanie výživného

Problematike spätného vymáhania výživného dieťaťom sa venuje § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“), podľa ktorého „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“

Toto isté ustanovenie vraví, že právo dieťaťa na výživné sa nepremlčuje. To znamená, že dieťa (aj
plnoleté) môže podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti na súd prakticky hocikedy, no treba
mať na pamäti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom trvá len „do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR).“

Prečítajte si aj: Výživné pre plnoleté dieťa

Aj v prípade, ak súd vyhodnotí, že plnoleté dieťa ešte nie je schopné vlastnými silami si
zabezpečovať základné životné potreby, môže však priznať dieťaťu výživné spätne len „odo dňa
začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 ZR).“

Podkladom pre úspešné vymáhanie výživného je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o určení sumy výživného.

Ak by sa na výške a platení výživného dohodli rodičia medzi sebou formou tzv. rodičovskej dohody, v ktorej si sami upravia rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode, je podstatné, aby takáto dohoda bola predložená súdu v priebehu konania o rozvode a súd ju schválil. V opačnom prípade bude síce dohoda platná, no práva a povinnosti z nej vyplývajúce budú nevykonateľné, t. j. v prípade ich porušenia nebude možné domáhať sa ich ochrany na súde (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ďalej ako „ZR“).

Ak by súčasťou takejto dohody bola aj dohoda rodičov o výživnom, rodičia by tak prišli o možnosť použiť túto dohodu (ktorá sa jej schválením súdom de facto stáva súčasťou rozhodnutia o rozvode) ako podklad na vykonanie exekúcie.

Exekučný titul pre účely vymáhania výživného by rodičom chýbal aj v prípade, ak by súd zveril maloleté dieťa rozvedených rodičov do ich spoločnej osobnej starostlivosti, no výšku výživného by v rozhodnutí neurčil (§ 62 ods. 7 ZR).

Podľa § 76 ods. 3 ZR „V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.“ V prípade, že by rodič mal záujem uplatňovať si popri sume výživného aj úroky z omeškania, bude musieť najskôr podať návrh na súd, aby rozhodol o úrokoch z omeškania. Až keď disponuje rozhodnutím, ktoré mu priznáva toto právo, môže sa domáhať zaplatenia úrokov z omeškania v exekučnom konaní.

Pripomíname, že vymáhať tzv. dlžné výživné možno až vtedy, keď dôjde zo strany povinného rodiča k omeškaniu s jeho plnením. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa splátkach, štandardne raz za mesiac.

Dobrý deň,

V tejto veci vychádzame z ustanovenia § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“), ktorý hovorí: „Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“

V prvom rade upozorňujeme na to, že výživné nemožno žiadať spätne, ak vo veci určenia výživného ešte nebolo začaté súdne konanie. Podmienkou na spätné priznanie výživného je totiž začatie súdneho konania. Súdne konanie o výžive maloletého sa začína okamihom podania návrhu na súd (§ 23 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok).

Vo Vašej situácii Vám preto odporúčame podať čo najskôr návrh na súd na určenie výživného, pretože výživné Vám môže byť spätne priznané len odo dňa podania tohto návrhu. Návrh môžete podať kedykoľvek, keďže právo na výživné sa nepremlčuje. 

V prípade maloletého dieťaťa však zákon zavádza výnimku, v zmysle ktorej možno výživné žiadať až 3 roky spätne od podania návrhu (ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa).

Príklad: Ak by bol návrh na začatie súdneho konania podaný na súd dňa 06.04.2024, výživné by mohlo byť priznané najskôr odo dňa začatia súdneho konania, t. j. od 06.04.2024. Pokiaľ by však bolo výživné na maloletého žiadané spätne, bolo by ho možné priznať najdlhšie na dobu 3 rokov odo dňa začatia súdneho konania, t. j. najdlhšie odo dňa 06.04.2024, a to ak by boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa.

Problematike „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ sa podrobne venoval Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozsudku sp. zn. 15CoP/10/2018 z 28. marca 2018: „Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenej osoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v takomto prípade súd môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne. Takýmto relevantným dôvodom je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok, ako aj napr. konanie povinnej osoby, ktoré by malo znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné oprávnenou osobou a pod.“

Súd ďalej upozorňuje, že „To, že matka maloletého dieťaťa prihliadla na prísľuby otca dieťaťa ohľadne plnenia si vyživovacej povinnosti, neznamená pokiaľ zo strany otca dieťaťa nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti, matka nebola schopná tento návrh podať skôr. Táto skutočnosti nemôže byť hodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa.“

Zoznam právnych služieb, ktoré ponúkame v súvislosti s výživným, nájdete na tomto odkaze.