Prekážky v práci
Otázka:
Mám ako zamestnanec nárok na stravný lístok v prípade, ak som doma, nepracujem, keďže zamestnávateľ mi oznámil, že nemá pre mňa prácu a nastali prekážky v práci na jeho strane?
Odpoveď:
Dobrý deň, nie, zamestnanec nemá nárok na stravovanie (stravný lístok), zamestnávateľ sa však môže (dobrovoľne) rozhodnúť, že stravovanie zabezpečí aj zamestnancom, ktorí nepracovali, napr. boli na prekážke v práci.
Otázka
Zamestnávateľ pre občasný pokles zákazok pre mňa niekedy nemá prácu a ani nemá možnosť prideliť mi náhradnú prácu. Môže v tomto prípade využiť prekážku v práci a ak áno, v akej výške by som mal nárok na náhradu mzdy? Sme malá firma bez odborov.
Odpoveď:
Dobrý deň,
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú upravené v § 142 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce (ďalej ako „ZP“). Občasný pokles zákazok však nie je možné podľa nášho názoru považovať za
prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 a 2 ZP, ale môže ísť
o tzv. inú prekážku na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP).
Zo zbierkového rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSFR so značkou R 8/1990 vyplýva, že „Ak nemôže
domácky pracovník vykonávať prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve v dôsledku
obmedzení výroby pri poklese odberu tovaru, nejde na strane organizácie o prekážky v práci
v zmysle ustanovení § 129 zák. práce (§ 142 ods. 1 ZP), ale o ostatné prekážky na strane
organizácie v zmysle ustanovení § 130 zák. práce (§ 142 ods. 3 ZP).“
Podľa § 142 ods. 3 ZP: „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v
sume jeho priemerného zárobku.“
Aj podľa aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/127/2022: „Ustanovenie § 142
ods. 3 Zákonníka práce zakladá zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, ak nemohol vykonávať
prácu z iných dôvodov než pre prestoj (§ 142 ods. 1 ZP), pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (§ 142
ods. 2 ZP) alebo z iných vážnych prevádzkových dôvodov a dôvod (príčina) nemožnosti zamestnanca
vykonávať prácu je daný na strane zamestnávateľa. Náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka
práce má charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu
zamestnávateľ v rozpore s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (…) neumožnil vykonávať prácu,
ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy; nárok na náhradu mzdy má zamestnanec po celú
dobu, pokiaľ táto prekážka trvá. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby bola zamestnancovi
reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa.“