Styk dieťaťa s aktuálnym partnerom bývalého manžela

Ak sa rozvádzajúci manželia nedokážu dohodnúť na pravidlách styku s ich maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Takto určené pravidlá sa však vzťahujú len na osoby, ktorým je rozhodnutie určené, nemožno z nich vymedzovať obmedzenia a zákaz styku s dieťaťom aj pre iné osoby, s ktorými rozvedení rodičia prichádzajú do kontaktu.

Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) však predpokladá aj situáciu, kedy ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 25 odsek 5 ZR). Blízkymi osobami sú v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Okrem pojmu „blízke osoby“ v citovanom ustanovení zákon definuje aj osoby, ktoré sa považujú za navzájom blízke aj bez existencie určeného rodinnoprávneho vzťahu pri dodržaní podmienky, že sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, by tá druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. „Uplatnenie tohto ustanovenia v súdnom konaní o rozvod nie je reálne, hoci s ním ZR počíta. Procesný predpis (Civilný mimosporový poriadok) totiž striktne určuje, kto je účastníkom konania o rozvod manželstva. Sú to len obaja manželia a v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode aj maloleté deti zastúpené opatrovníkom. V žiadnom prípade sa do takto striktne ustanoveného okruhu účastníkov konania nedostane blízka osoba dieťaťa a bez toho, aby bola účastníkom konania, nemôže nadobudnúť z rozhodnutia žiadne práva ani povinnosti.“ (Zdroj: Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 688 s.)

Na základe rozhodovacej praxe súdov platí, že „v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je ústredným záujmom a predovšetkým sa prihliada na záujem maloletého dieťaťa na zdravom fyzickom a psychickom vývoji, pričom tento pojem – záujem maloletého dieťa, nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov, alebo s ich individuálnymi predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa. “ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 81/2014).