Určenie otcovstva, ak otec nie je zapísaný v rodnom liste

K určeniu otcovstva uvádzame:

Pri zodpovedaní otázky vychádzame z predpokladu, že nie ste vydatá a dieťa máte s bývalým priateľom. Podľa zákona o rodine sa potom otcovstvo dieťaťa určuje buď a) súhlasným vyhlásením rodičov (pred matričným úradom – to pravdepodobne ste neurobili, keďže otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste alebo pred súdom) alebo b) rozhodnutím súdu na základe podaného návrhu. 

Podľa § 94 zákona o rodine „(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.“ Muž, ktorý tvrdí, že je otcom Vášho dieťaťa môže teda podať návrh na súd, ktorým sa bude domáhať určenia otcovstva k Vášmu dieťaťu. V tomto prípade nie je podanie návrhu na súd obmedzené žiadnou zákonnou lehotou. „Súd v tomto prípade postupuje v zmysle zásady oficiality, teda s cieľom zistenia skutkového stavu vykonáva i tie dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, v zásade ide však najmä o diagnostiku DNA, krvné skúšky, testy potencie muža, ako i gynekologické vyšetrenia matky a porovnávanie termínu pôrodov a súlože)…“ (Bános, R., Košútová, M: Zákon o rodine Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Eurokódex 2020) Nebude teda rozhodujúce, keď budete tvrdiť, že dieťa nie je jeho. 

Návrh na určenie otcovstva môžete samozrejme podať aj Vy ako matka. 

Viac k určeniu otcovstva si prečítate v našom článku: Určenie otcovstva

S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. To znamená, že súd zároveň určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, prípadne schváli Vašu dohodu ako rodičov, ak sa samozrejme dohodnete. „Začiatok vyživovacej povinnosti súdy určujú spravidla ku dňu narodenia dieťaťa pri rešpektovaní maximálnej trojročnej doby odo dňa začatia konania pre spätné určenie výživného pre maloleté dieťa.“ (Horváth, E., Varga, E.: Zákon o rodine Komentár. Wolters Kluwer 2014) 

Podľa § 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine „Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.“ Takýmito dôvodmi je napríklad nevedomosť o mieste, kde sa povinný zdržiava, zlý zdravotný stav a podobne. 

Pri výpočte výšky výživného berie súd ohľad na odôvodnené potreby oprávneného, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Viac k výživnému nájdete tu. 

Striedavá osobná starostlivosť by mala byť súdom nariadená len v prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd by mohol nariadiť striedavú starostlivosť aj v prípade, ak by ste s tým nesúhlasila, samozrejme za predpokladu, že sú splnené podmienky v predchádzajúcej vete, najmä záujem dieťaťa. Pri nariadení striedavej starostlivosti sa bude prihliadať aj na to, ako sa otec zaujímal a staral o dieťa (či mal záujem ho vidieť, či mu prispieval a podobne). 

K striedavej starostlivosti si prečítate aj v našich článkoch:

Kedy súd zverí dieťa do striedavej staroslivosti

Striedavá starostlivosť u malých detí

Striedavá starostlivosť o dieťa – podmienky 

V prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti nemusí byť určené výživné na dieťa (Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“)

Nezapísanie otca do rodného listu

Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách (ďalej ako „ZM“) stanovuje, že „Do knihy narodení sa zapisuje meno, priezvisko, rodné priezvisko, deň, mesiac, rok a miesto narodenia, rodné číslo, štátne občianstvo a miesto trvalého pobytu rodičov dieťaťa.“ Aj napriek tomuto ustanoveniu biologický otec dieťaťa nie je povinný poskytnúť svoje údaje na účely zápisu do rodného listu dieťaťa. V prípade, že sa otec odmietne nechať zapísať do rodného listu, nebude „oficiálne“ otcom dieťaťa. To však neznamená, že sa naňho nebudú vzťahovať rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 a nasl. Zákona o rodine (ďalej ako „ZR“) – stále má povinnosť zabezpečovať dieťaťu starostlivosť v oblasti výživy, výchovy, starať sa o jeho zdravie a všestranný vývin a zastupovať ho. Ak by sa však matka dieťaťa rozhodla napr. vymáhať od otca výživné (podaním návrhu na súd, aby nariadil otcovi povinnosť platiť výživné v určitej sume), musel by byť otec najskôr oficiálne určený, a to pomocou jednej z domnienok otcovstva podľa § 84 a nasl. ZR. 

Bližšie o domnienkach otcovstva a o určovaní otcovstva sa dočítate v našich príspevkoch na odkaze: https://www.akmv.sk/pravna-poradna/ako-vymazat-otca-z-rodneho-listu/

Ako požiadať o test otcovstva?

Test otcovstva si možno nechať vyhotoviť „na objednávku“ v niektorom zo súkromných laboratórií, ktoré za túto službu žiadajú spravidla okolo 100 až 150 eur. Minimálna presnosť testu pri určení otcovstva dosahuje dnes až 99,99 %. V závislosti od toho, koľko ste ochotní zaplatiť, mnohé laboratóriá poskytujú viacero variantov testu DNA, počnúc tými najlacnejšími (slúži najmä na základné zodpovedanie otázky sporného otcovstva) až po tie najdrahšie a najpresnejšie (výsledná správa s komplexnými DNA profilmi).

O uloženie povinnosti podrobiť sa testu DNA možno požiadať aj súd najmä v priebehu súdneho konania o určení otcovstva.

K téme využívania DNA testov na určenie otcovstva Vám dávame do pozornosti aj náš článok na odkaze: https://www.akmv.sk/pravna-poradna/odmietnutie-dna-testu-otcom/

Určenie otcovstva po rokoch

Problematika určenia otcovstva, vrátane lehôt na podanie návrhu, je upravená v § 84 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Možnosti určenia otcovstva sú totižto časovo obmedzené a odvíjajú sa jednak od toho, kto návrh podáva (aktívne vecne legitimovaný subjekt), jednak od toho, akou domnienkou otcovstva bolo otcovstvo určené. 

Otcovstvo určené 1. domnienkou otcovstva – manžel matky:

Podľa § 86 ods. 1 ZR: „Manžel môže do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.“

Návrh na zapretie otcovstva podľa § 86 ods. 1 ZR môže podať iba manžel matky dieťaťa, nie biologický otec! Lehota na podanie návrhu plynie v jeho prípade odo dňa, keď nadobudol vedomosť, že je otcom dieťaťa (tzv. subjektívna lehota), nie odo dňa, keď sa dieťa narodilo.

Plynutie lehoty na zapretie otcovstva v prípade bývalého manžela upravuje § 89, ktorý hovorí, že „Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie je otcom dieťaťa znovu vydatej matky, začína sa trojročná lehota na zapretie otcovstva pre skoršieho manžela dňom, keď sa dozvedel o právoplatnom rozhodnutí.“ V tomto prípade je začiatok lehoty opäť viazaný na subjektívnu skutočnosť, ktorou je vedomosť skoršieho manžela o tom, že bolo vydané právoplatné rozhodnutie o zapretí otcovstva neskoršieho manžela.

Podľa § 88 ods. 2 ZR: „Aj matka môže do 3 rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.“

Otcovstvo manžela môže zaprieť aj matka dieťaťa, takisto v trojročnej lehote. Jej lehota však začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď sa jej dieťa narodilo (tzv. objektívna lehota).

Otcovstvo určené 2. domnienkou otcovstva – osoba určená súhlasným vyhlásením rodičov:

Podľa § 93 ods. 1 ZR: „Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do 3 rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím 3 rokov od narodenia dieťaťa.“

Podľa § 93 ods. 2 ZR: „Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.“

Otcovstvo určené 3. domnienkou otcovstva – osoba určená rozhodnutím súdu:

Podľa § 94 ods. 1 ZR: „Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.“

Keďže zákon v tomto prípade nepredpisuje žiadnu lehotu, platí, že návrh podľa tohto ustanovenia možno podať kedykoľvek, bez časového obmedzenia. Podmienkou však je, že otcovstvo nemohlo byť určené 2. domnienkou otcovstva, t. j. súhlasným vyhlásením oboch manželov pred matrikou alebo súdom a tým pádom ani pomocou 1. domnienky. 

Zapretie otcovstva na návrh dieťaťa

V zmysle § 96 ods. 1 ZR: „Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.“ Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia „Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.“

V prípade bližšieho záujmu o témy domnienok otcovstva alebo zapretia otcovstva si neváhajte prečítať náš článok: https://www.akmv.sk/pravna-poradna/ako-vymazat-otca-z-rodneho-listu/

Určenie otcovstva pred pôrodom

Určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému možno v zásade len 2. domnienkou otcovstva – súhlasným vyhlásením oboch manželov. 1. domnienka, podľa ktorej sa za otca považuje manžel matky, neprichádza do úvahy, keďže podľa § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.“ Keďže 1. domnienka predpokladá, že dieťa sa už narodilo, nemožno ju uplatniť.

Podľa § 90 ZR: „Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.“ Otcom je v takom prípade muž určený súhlasným vyhlásením oboch manželov pred matrikou alebo okresným súdom (§ 91 ods. 1 a 2 ZR). 

Podľa § 92 ZR: „Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.“

Dobrý deň, 

Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej ako „ZR“) „Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.“ Za otca sa tak považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov (§ 91 ods. 1 ZR).

Maloletý rodič však môže urobiť súhlasné vyhlásenie len pred súdom (§ 91 ods. 3 ZR). Odborná literatúra v tejto súvislosti uvádza, že súd má pri určení otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov v zásade len prijať toto vyhlásenie, pričom nie je v jeho moci ho „schváliť“ či naopak „odmietnuť“, no stále je v zmysle Občianskeho zákonníka povinný posúdiť, či právny úkon (v tomto prípade súhlasné vyhlásenie rodičov) spĺňa všeobecné požiadavky kladené na platnosť právneho úkonu, a to najmä spôsobilosť rodičov na právne úkony (zdroj: R. Bános – M. Košútová: Eurokódex komentár k Zákonu o rodine).“ Keďže vyhlásenie robí maloletá osoba, súd hlavne preveruje, či jej vyhlásenie je úkonom primeraným jej vôľovej a rozumovej vyspelosti zodpovedajúcej jej veku (§ 9 Občianskeho zákonníka).

Zároveň § 92 ZR hovorí, že „Súhlasným vyhlásením rodičov možno určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.“

Súdne konanie o určení otcovstva je upravené v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

Podľa § 106 CMP „Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.“

Konanie sa začína len na návrh (§ 107 CMP). Podľa § 108 ods. 2 CMP „Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.“

Postup súdu v tomto druhu konania ilustruje Pavelková: „Súd vypočuje najprv matku, ktorá označí otca dieťaťa. Následne vypočuje toho, koho matka označila za otca, či uznáva, že je otcom. Ak je obsah oboch vyhlásení zhodný, uvedie to súd v zápisnici. Skutočnosť, že došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, oznámi matričnému úradu, ktorý vedie knihu narodení, v ktorej je dieťa zapísané. Účasť muža, ktorého matka označila za otca dieťaťa, nemožno v tomto konaní vynucovať. Inak je to však v konaní o zistenie otcovstva, kde sa otcovstvo určuje podľa 3. domnienky. Pravdivosť vyhlásenia sa neoveruje (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine – Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).“

Podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa za návrh na začatie konania vo veci určenia rodičovstva platí súdny poplatok vo výške 100 eur.

Ak je však matka už plnoletá, stačí, ak vyhlásenie o určení otcovstva urobí pred matričným úradom (§ 91 ods. 2 ZR). V takom prípade sa otcovstvo určuje priamo pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku. Odporúča sa, aby sa na matriku dostavili osobne obidvaja rodičia a zobrali si so sebou aj platné občianskej preukazy. V niektorých prípadoch môže matrika žiadať aj tehotenský preukaz budúcej matky. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením oboch manželov na matričnom úrade môže byť bez poplatku, no odporúčame preveriť si túto skutočnosť na konkrétnom matričnom úrade vo Vašej obci / meste / mestskej časti.