Ako sa brániť voči susedovým zvieratám-vnikanie na pozemok, túlavé mačky

Základnú právnu úpravu, ktorá sa venuje tomuto problému, predstavuje § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ 

Bez ohľadu na to, či je susedov pozemok oplotený alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1222/2009), je povinný zabrániť zvieratám, ktoré chová (napr. mačky, psy, iné zvieratá bez ohľadu či plnia poľnohospodársky, okrasný alebo iný účel), opakovane vnikať na susedný pozemok. Podmienkou nie je ani spôsobenie škody, ani to, aby tieto zvieratá boli vlastníctvom dotyčného suseda, stačí, že ich na svojom pozemku chová. 

V danom prípade môžete podať žalobu na súd, ktorou sa budete domáhať zdržania sa rušenia vnikaním zvierat (Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpj. 203/86, R 3/1988, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C 145/2008). 

Medzi práva Vás ako vlastníka susedného pozemku patrí možnosť využitia svojpomoci na odvrátenie vnikaniu zvierat, napríklad umiestnenie zábrany na dieru v plote. Ak je to nutné na odvrátenie škody, je možné zviera aj zajať a držať, avšak zviera je potrebné následne vrátiť vlastníkovi. Zo zákona nie je možné zviera zraniť alebo zabiť, ibaže by išlo o nutnú obranu alebo krajnú núdzu (§ 418 Občianskeho zákonníka „Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.“)

Vo všeobecnosti má vlastník nehnuteľnosti v zmysle § 126 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obmedzenie vlastníckeho práva spojené s výkonom susedských vzťahov upravuje § 127 OZ, v zmysle ktorého: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ Ide o špeciálnu právnu úpravu, na základe ktorej sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať ochrany na súde osobitnou negatórnou žalobou – žalobou z imisií. 

 

Prvá veta citovaného ustanovenia predstavuje generálnu klauzulu, na základe ktorej, obťažovanie iného predstavuje sťažovanie alebo znepríjemňovanie výkonu jeho práv. Takéto obťažovanie však musí dosiahnuť mieru neprimeranú pomerom. Pričom primeranosť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pri jej posudzovaní je rozhodujúce najmä miesto, čas, miestne pomery či zvyklosti alebo umiestnenie nehnuteľnosti. Na druhej strane, aby nastalo vážne ohrozenie výkonu práv, nevyžaduje sa, aby dosahovalo intenciu nad mieru primeranú pomerom. Ide o priamy zásah do výkonu vlastníckeho práva, konkrétne v klientovom prípade tento zásah spôsobujú prenikajúce mačky zo susedovho pozemku, ktoré mu znemožňujú riadne užívanie pozemku a spôsobujú mu škody na jeho majetku.

 

Zabránenie vnikaniu chovných zvierat na susediaci pozemok je jednou z možností, ako docieliť dodržanie generálnej klauzuly upravujúcej susedské vzťahy. Chovné zvieratá predstavujú akékoľvek zvieratá bez ohľadu na účel ich chovu, teda aj mačky. Vlastník pozemku, na ktorom sa mačky chovajú je povinný urobiť také opatrenia, aby k ich prenikaniu na susedný pozemok neprišlo. Takúto povinnosť chovateľovi navyše ukladá aj zákon č. 39/2007 Z. z., v zmysle ktorého je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie jeho úniku.

 

S problémom je vhodné sa najskôr obrátiť na obec v zmysle § 5 OZ: „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ Rozhodnutím obce možno docieliť pomerne rýchlu a účinnú pomoc proti zásahu do pokojnému stavu, nariadením zákazu zasahovať do pokojného stavu a uložením povinnosti obnoviť pokojný pôvodný stav, na čo je obec kompetentná. 

 

Druhý spôsob riešenia problému prenikania mačiek na pozemok upravuje § 6 OZ: „Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.“ Ak hrozí vniknutie mačiek na pozemok, do úvahy prichádza napríklad postavenie zábran a podobne. Klient nie je povinný si pozemok zo strany prístupu zo spoločnej cesty oplotiť, pretože sused je aj bez toho povinný zabrániť prenikaniu mačiek na klientov pozemok.

 

V spojitosti so svojpomocou je aj § 417 ods. 1 OZ: „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“ Toto ustanovenie je preventívnej povahy a nie je potrebné, aby vznik škody hrozil bezprostredne ale postačuje, že ide o ohrozenie tak vážne, že škoda vznikne v budúcnosti. Takéto odvrátenie škody, ktoré spôsobujú susedove mačky možno docieliť napríklad ich vyhnaním z pozemku alebo odchytom a zatvorením zvieraťa, ak je to primerané okolnostiam. No zajatie zvieraťa je zásahom do vlastníckeho práva suseda a možno ho považovať za oprávnené len v prípade, ak bol takýto zásah nutný. Taktiež nie je klient oprávnený mačky zraniť alebo zabiť a o ich odchyte je povinný informovať vlastníka. V prípade že by mačka na klienta zaútočila, je oprávnený sa brániť v rozsahu nutnej obrany alebo krajnej núdze.

 

Posledným štádiom, ako možno problém s prenikajúcimi mačkami na klientov pozemok vyriešiť je prostredníctvom žaloby na súde. Do úvahy pripadajú dva druhy žalôb. Prvou je negatórna žaloba, ktorou sa klient môže domáhať zákazu toho, aby vlastník nechal vnikať mačky na klientov pozemok. Čiže domáhať sa zdržania sa rušenia vnikaním zvierat. No prostredníctvom takejto žaloby nemožno žiadať súd o uloženie povinnosti susedovi niečo konať, napríklad oplotiť si pozemok. Je tak na žalovanom, akým spôsobom zabráni prenikaniu mačiek na klientov pozemok. 

 

Druhým typom žaloby, je žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou. Na použitie takejto žaloby však nestačí len obťažovanie, ale je potrebné aby klientovi skutočne hrozila vážna škoda. Možno sa ňou na rozdiel od negatórnej žaloby domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Takéto opatrenia je potrebné v žalobe uviesť, napríklad povinnosť oplotiť si pozemok. No na druhej strane sa ňou možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia v budúcnosti, kde to pri negatórnej žalobe sa možno domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo ešte len hrozia. Do úvahy prichádza aj spojenie oboch žalôb a to tak, že sa v petite žalovanému zakáže určité konanie a zároveň sa mu nariadi určitá povinnosť.

 

Navyše v zmysle § 415 OZ: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Mačky klientovho suseda mu na majetku opakovane spôsobujú škody, najmä výkalmi, hrabaním kôry či hliny. Za tento rok klient odhaduje výšku škody na 250-300 EUR. V zmysle judikatúry ma každý vlastník nehnuteľnosti povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd na majetku iného, teda je povinný vykonať vhodné opatrenia zamedzujúce vznik škody na majetku alebo zdraví. Pokiaľ takáto škoda hrozí, je povinný urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Majiteľ mačiek je taktiež povinný prijať potrebné opatrenia na to, aby jeho mačky nemohli spôsobiť škodu na majetku iných. Ak si túto povinnosť nesplní a príde k spôsobeniu škody, zodpovedá za ňu v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Náhrady za spôsobenú škodu sa možno domáhať mimosúdnou cestou, prostredníctvom dohody o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody. Ak k uzavretiu takejto dohody medzi klientom a susedom nepríde prichádza do úvahy vymáhanie náhrady škody súdnou cestou. Tu však klient musí preukázať vznik škody a aj to, že za ňu sused zodpovedá.

Túlavé zvieratá

 

Mačky, ktoré sa voľne pohybujú, sú podľa § 1 ods. 3 písm. d) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 283/2020 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá (ďalej len „vyhláška“) túlavými zvieratami. „Túlavým zvieraťom je zviera, ktoré sa bez kontroly jeho vlastníka alebo držiteľa pohybuje po verejnom priestranstve a ktorého vlastník alebo držiteľ nie je známy v čase jeho pohybu po verejnom priestranstve“. 

 

Nakladanie s mačkami ako s vecami

 

Zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) priznáva zvieratám osobitné postavenie: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.“

 

Vlastníctvo k veciam možno podľa OZ nadobudnúť len kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Aby ste sa stali vlastníčkou mačiek, do úvahy prichádza vydržanie, no podľa § 134 ods. 1 OZ: „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov“. Samotné kŕmenie mačiek, ich odchyt alebo zabezpečenie kastrácie Vás automaticky nestavia do pozície ich vlastníčky.

 

OZ v § 135 síce upravuje vzťah k strateným veciam: „Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.“, avšak podľa Komentáru k Občianskemu zákonníku I. toto ustanovenie nemožno použiť na túlavé zvieratá, nakoľko okresné úrady nedisponujú možnosťami starať sa o odchytené zvieratá a zároveň jednoročná lehota, po ktorej by sa štát stal ich vlastníkom, je príliš dlhá.   

 

Povinnosti obce

 

Problematiku odchytu túlavých zvierat upravuje zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej len „ZVS)“, ktorý v § 22 ods. 10 a 11 upravuje povinnosti obce. Podľa týchto ustanovení je obec povinná:

 

• „zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat“ a
• „prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a umiestniť ho v karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá“

 

Okamihom prevzatia zvieraťa je obec povinná zabezpečiť starostlivosť o túlavé zviera a po 45 dňoch od prevzatia, ak sa oň neprihlási vlastník, práve obec sa stáva jeho vlastníkom. Po tom je oprávnená bezodplatne previesť vlastníctvo zvieraťa na karanténnu stanicu alebo útulok pre zvieratá.

 

Nálezca môže odovzdať zviera priamo karanténnej stanici alebo útulku, ktorí sú povinní o tom upovedomiť obec a zaregistrovať ho do registra odchytených túlavých zvierat.

 

Odchyt túlavých zvierat

 

Odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat. Takouto osobou môže byť priamo obec, alebo akákoľvek fyzická či právnická osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o schválení na odchyt túlavých zvierat.

 

V zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky: „Ak osoba schválená na odchyt túlavých zvierat odchytí túlavé zviera, ktoré nie je spoločenským zvieraťom a jeho vlastník alebo držiteľ nie je známy alebo ak ho nie je možné bezodkladne po jeho odchyte a identifikácii odovzdať jeho vlastníkovi alebo držiteľovi, upovedomí o jeho odchyte príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Veterinárny inšpektor nariadi osobe schválenej na odchyt túlavých zvierat spôsob nakladania so zvieraťom veterinárnym opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona.“ Takýmto opatrením je zhabanie, usmrtenie alebo zabitie zvieraťa alebo dočasné umiestnenie zvieraťa do náhradnej starostlivosti.

 

V praxi sa však odchytené mačky vykastrujú a vracajú do pôvodného prostredia, nakoľko ak by sa mačky odstránili, toto teritórium by údajne obsadili ďalšie mačky.

 

Riešenie problému s mačkami, ktorých vlastníkom je sused

 

Ak by niektoré z mačiek, ktoré sa túlajú v okolí bydliska mali vlastníka, možno tento problém riešiť úplne iným spôsobom. Nakoľko takéto obťažovanie susedovými mačkami možno subsumovať pod susedský spor, tak ho možno riešiť podľa ustanovení OZ.

 

Vo všeobecnosti má vlastník nehnuteľnosti v zmysle § 126 OZ právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obmedzenie vlastníckeho práva spojené s výkonom susedských vzťahov upravuje § 127 OZ, v zmysle ktorého: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ Ide o špeciálnu právnu úpravu, na základe ktorej sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať ochrany na súde osobitnou negatórnou žalobou – žalobou z imisií. 

 

Prvá veta citovaného ustanovenia predstavuje generálnu klauzulu, na základe ktorej, obťažovanie iného predstavuje sťažovanie alebo znepríjemňovanie výkonu jeho práv. Takéto obťažovanie však musí dosiahnuť mieru neprimeranú pomerom. Pričom primeranosť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pri jej posudzovaní je rozhodujúce najmä miesto, čas, miestne pomery či zvyklosti alebo umiestnenie nehnuteľnosti. Na druhej strane, aby nastalo vážne ohrozenie výkonu práv, nevyžaduje sa, aby dosahovalo intenciu nad mieru primeranú pomerom.

 

Zabránenie vnikaniu chovných zvierat na susediaci pozemok je jednou z možností, ako docieliť dodržanie generálnej klauzuly upravujúcej susedské vzťahy. Chovné zvieratá predstavujú akékoľvek zvieratá bez ohľadu na účel ich chovu, teda aj mačky. Vlastník pozemku, na ktorom sa mačky chovajú je povinný urobiť také opatrenia, aby k ich prenikaniu na susedný pozemok neprišlo. Takúto povinnosť chovateľovi navyše ukladá aj ZVS, v zmysle ktorého je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie jeho úniku.

 

S problémom je vhodné sa najskôr obrátiť na obec v zmysle § 5 OZ: „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ Rozhodnutím obce možno docieliť pomerne rýchlu a účinnú pomoc proti zásahu do pokojnému stavu, nariadením zákazu zasahovať do pokojného stavu a uložením povinnosti obnoviť pokojný pôvodný stav, na čo je obec kompetentná.

 

Druhý spôsob riešenia problému prenikania mačiek na pozemok upravuje § 6 OZ: „Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.“ Ak hrozí vniknutie mačiek na pozemok, do úvahy prichádza napríklad postavenie zábran a podobne. Avšak obťažovaný sused nie je povinný si pozemok oplotiť, pretože vlastník je aj bez toho povinný zabrániť prenikaniu mačiek na cudzí pozemok.

 

V spojitosti so svojpomocou je aj § 417 ods. 1 OZ: „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“ Toto ustanovenie je preventívnej povahy a nie je potrebné, aby vznik škody hrozil bezprostredne ale postačuje, že ide o ohrozenie tak vážne, že škoda vznikne v budúcnosti. Takéto odvrátenie škody, ktoré spôsobujú susedove mačky možno docieliť napríklad ich vyhnaním z pozemku alebo odchytom a zatvorením zvieraťa, ak je to primerané okolnostiam. No zajatie zvieraťa je zásahom do vlastníckeho práva suseda a možno ho považovať za oprávnené len v prípade, ak bol takýto zásah nutný. Taktiež nikto nie je oprávnený mačky zraniť alebo zabiť a o ich odchyte je povinný informovať vlastníka. V prípade že by mačka na osobu zaútočila, je napadnutý oprávnený sa brániť v rozsahu nutnej obrany alebo krajnej núdze.

 

Posledným štádiom, ako možno problém s prenikajúcimi mačkami na pozemok vyriešiť je prostredníctvom žaloby na súde. Do úvahy pripadajú dva druhy žalôb. Prvou je negatórna žaloba, ktorou sa možno domáhať zákazu toho, aby vlastník nechal vnikať mačky na Váš pozemok. Čiže domáhať sa zdržania sa rušenia vnikaním zvierat. No prostredníctvom takejto žaloby nemožno žiadať súd o uloženie povinnosti susedovi niečo konať, napríklad oplotiť si pozemok. Je tak na žalovanom, akým spôsobom zabráni prenikaniu mačiek na klientov pozemok. 

 

Druhým typom žaloby, je žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou. Na použitie takejto žaloby však nestačí len obťažovanie, ale je potrebné aby klientovi skutočne hrozila vážna škoda. Možno sa ňou na rozdiel od negatórnej žaloby domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Takéto opatrenia je potrebné v žalobe uviesť, napríklad povinnosť oplotiť si pozemok. No na druhej strane sa ňou možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia v budúcnosti, kdežto pri negatórnej žalobe sa možno domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo ešte len hrozia. Do úvahy prichádza aj spojenie oboch žalôb a to tak, že sa v petite žalovanému zakáže určité konanie a zároveň sa mu nariadi určitá povinnosť.

 

Navyše v zmysle § 415 OZ: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ V zmysle judikatúry ma každý vlastník nehnuteľnosti povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd na majetku iného, teda je povinný vykonať vhodné opatrenia zamedzujúce vznik škody na majetku alebo zdraví. Pokiaľ takáto škoda hrozí, je povinný urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Majiteľ mačiek je taktiež povinný prijať potrebné opatrenia na to, aby jeho mačky nemohli spôsobiť škodu na majetku iných. Ak si túto povinnosť nesplní a príde k spôsobeniu škody, zodpovedá za ňu v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Náhrady za spôsobenú škodu sa možno domáhať mimosúdnou cestou, prostredníctvom dohody o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody. Ak k uzavretiu takejto dohody nepríde prichádza do úvahy vymáhanie náhrady škody súdnou cestou. Tu však žalobca musí preukázať vznik škody a aj to, že za ňu sused zodpovedá.

 

Záver

 

Ak mačky, ktoré sa potulujú nemajú majiteľa, odporúčame obrátiť sa na obec. Tá je podľa zákona a na základe uvedených informácií povinná zabezpečiť odchyt takýchto zvierat. Nakoľko nie ste vlastníčkou týchto mačiek, nezodpovedáte za ich správanie. Problém so susedmi možno vyriešiť napríklad spôsobom, kedy by ste sa spolu s nimi v tejto veci obrátili na obec. Magistrát mesta po nahlásení zabezpečí odchyt túlavého zvieraťa. Magistrát vykoná kastráciu a ošetrenie, kedy sú však mačky následne vypustené naspäť do pôvodného prostredia, kde boli odchytené. Takýto odchyt a aj kastráciu hradí obec. V praxi sa mačky vracajú naspäť z dôvodu, že ak by sa odstránili, ich teritórium by obsadili ďalšie mačky. Vhodným riešením je vykastrovať čo najviac mačiek v susedstve, čo zabráni ich ďalšiemu rozmnožovaniu.  

Právna veta:
Odvolací súd nemá ambíciu úplne presne vyhodnocovať množstvo chovanej hydiny, ktoré je primerané pomerom. Vyslovuje však, že bežným množstvom chovanej hydiny si predstavuje do 10, maximálne 20 kusov hydiny (sliepok a k tomu
primeraný počet kohútov). Samozrejme, už vôbec nemožno bez ďalšieho na účely neodkladného opatrenia stanovovať
primerané množstvo hydiny v miestnych a konkrétnych pomeroch bez ďalších zistení. Možno ale povedať, že množstvo
hydiny nad 30 kusov by v očiach odvolacieho súdu predstavoval, v podmienkach dediny, chov „väčšieho rozsahu“ bez
ohľadu na to, či išlo o chov pre domáce alebo komerčné potreby. Z toho by zároveň plynul amplifikovaný (znásobený,
zosilnený) hluk, ktorý by za situácie nedostatočného tlmenia situačnými podmienkami bolo možné označiť za hluk nad
mieru primeranú pomerom. To všetko za situácie primeranej rozlohy parciel, na ktorých je hydina chovaná. Z osvedčovania v tomto konaní nevyplynulo, že by sa rozmery pozemkov žalovaných zjavne z pohľadu veľkosti vymykali bežnej
„dedinskej“ výmere pozemku v jeho dĺžke alebo (hlavne) šírke, čo má vplyv na vzdialenosť zdroja hluku. (zdroj: epi)