Vodič na živnosť – vedenie cudzieho motorového vozidla

Áno, uvedená informácia je správna a týka sa zmien v zákone o cestnej doprave, ktoré nastali s účinnosťou od 1.4.2019. Významnou zmenou uvedeného zákona je teda potreba vybavenia povolenia na dopravu pre samostatne zárobkovo činnú osobu (fyzickú osobu – podnikateľa) majúcu len oprávnenie na činnosť „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“. Tento živnostník nemôže od 1.4.2019 len na základe tohto živnostenského oprávnenia vykonávať činnosť vodiča LKW (nákladného vozidla nad 3,5 tony) pre dopravnú spoločnosť, ktorá vlastní nákladné vozidlá. 

Ako vodič ste povinný si vybaviť povolenie na dopravu (povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v prípade vnútroštátnej dopravy a v prípade medzinárodnej dopravy aj licenciu spoločenstva). Uvedené licencie na dopravu musia znieť na meno vodiča. Z uvedeného vyplýva, že vodič (fyzická osoba živnostník) bude zároveň aj dopravcom v cestnej doprave. 

K uvedenému zaujalo stanovisko aj Česmad, ktorý vo svojom informačnom emaily adresovanom niektorým dopravcom uviedol, že „Uvedenú živnosť je možné použiť na činnosti spočívajúce v poskytovaní osobnej služby majúcej charakter obsluhy (vedenia) cudzieho motorového vozidla, a nie na činnosť spočívajúcu v preprave osôb, zvierat, vecí alebo zásielok dopravcom na základe zmluvy o preprave podľa vypracovaného prepravného poriadku a tarify alebo podľa dohodnutej trasy.“ 

Vodičom v doprave tak budú môcť byť od 1.4 2019 buď samostatne zárobkovo činní vodiči s vyššie uvedeným povolením alebo (klasický) vodiči v pracovnom pomere uzavretom so zamestnávateľom – prevádzkovateľom dopravy. Na druhú skupinu vodičov sa bude vzťahovať zákon č. 462/2007 Z. z. a v zmysle tohto zákona budú vodiči považovaní za mobilných zamestnancov / pracovníkov.

Obchodná spoločnosť nepotrebuje na rozvoz tovaru svojím zákazníkom povolenie na vykonávanie cestnej dopravy. V prípade, ak budete Vy vykonávať dopravu pre cudzie potreby za úhradu, potrebujete povolenie na výkon cestnej dopravy.

Vodič v cestnej osobnej a nákladnej doprave – vyjadrenie týkajúce sa vykonávania
živnosti „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“, prípadne tejto činnosti v rámci živnosti „Poskytovanie služieb osobného charakteru“

 V súčasnosti mnoho vodičov vykonáva činnosť vodiča na „živnosť“. Je potrebné rozlíšiť, či ide o vodiča ako samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorý je zároveň podnikateľom v cestnej doprave, čiže povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, resp. licencia Spoločenstva, je na jeho meno a on je zároveň dopravcom (samozrejme, môže mať vydané živnosti na iné predmety podnikania). Druhý prípad, ktorý sa často vyskytuje, je ten, že vodiči vykonávajú činnosť vodiča na živnosť, ktorej obsahom je vedenie cudzieho motorového vozidla, avšak pre iného dopravcu, čiže držiteľom licencie Spoločenstva, príp. povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, je iná osoba, príp. spoločnosť, nie uvedený vodič, a teda v tomto prípade vodič nie je dopravcom v cestnej doprave.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné spresniť, kto je podnikateľom. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov – tu patrí oblasť cestnej dopravy podľa zákona č. 56/2012 Z. z.
o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z. z.“),
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie
podľa osobitného predpisu.

Požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave sú upravené v zákone
č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 462/2007 Z. z.“). Podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave
na účely tohto zákona sú:
a) mobilní zamestnanci v cestnej doprave zamestnaní v dopravných podnikoch
vykonávajúcich cestnú dopravu, na ktorú sa vzťahujú osobitné predpisy (nariadenie (ES)
č. 561/2006, nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení, nariadenie (EÚ)
č. 165/2014) alebo medzinárodná dohoda (Európska dohoda o práci osádok vozidiel
v medzinárodnej cestnej doprave – AETR),
b) samostatne zárobkovo činní vodiči.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. mobilní zamestnanci v cestnej doprave na
účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú
dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

Zákonom č. 462/2007 Z. z. bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti
v cestnej doprave (ďalej len „smernica 2002/15/ES“), kde sú okrem iného aj definície
mobilného pracovníka a samostatne zárobkovo činného vodiča.
Na účely tejto smernice podľa čl. 3 písm. d) a e) sa rozumie:
d) „mobilný pracovník“ je každý pracovník tvoriaci časť jazdného personálu, vrátane
praktikantov a učňov, ktorý je v službe podniku vykonávajúceho osobnú alebo
nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu alebo na svoj vlastný účet;
e) „samostatne zárobkovo činný vodič“ znamená každú osobu, ktorej hlavným
zamestnaním (resp. činnosťou) je preprava osôb alebo tovaru po ceste pri prenájme
alebo za úhradu v zmysle právnych predpisov Spoločenstva na základe licencie
Spoločenstva alebo akéhokoľvek profesionálneho oprávnenia na vykonávanie vyššie
uvedenej dopravy, ktorá má právo pracovať pre seba a ktorá nie je viazaná na
zamestnávateľa pracovnou zmluvou alebo iným typom pracovného hierarchického
vzťahu, ktorá môže voľne organizovať relevantné pracovné činnosti, ktorej príjem
závisí priamo od vyprodukovaného zisku a ktorá môže slobodne, individuálne alebo
prostredníctvom spolupráce s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať
obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.
Na účely tejto smernice tí vodiči, ktorí nespĺňajú tieto kritériá, podliehajú tým istým
povinnostiam a výhodám vyplývajúcim z tých práv, ktoré platia pre mobilných pracovníkov
podľa tejto smernice.

Z uvedeného vyplýva, že ak ide o vodiča ako samostatne zárobkovo činného vodiča,
ktorý prevádzkuje cestnú dopravu prenajatými vozidlami, ide o prevádzkovateľa cestnej
dopravy podľa zákona č. 56/2012 Z. z. Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže vykonávať
cestnú dopravu na základe povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy
a medzinárodnú dopravu na základe licencie Spoločenstva. Z uvedeného vyplýva, že ak vodič
je samostatne zárobkovo činný vodič (čiže zároveň dopravca – prevádzkovateľ cestnej
dopravy), povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a licencia
Spoločenstva musí by na jeho meno.

V praxi sa však často vyskytujú prípady, kedy vodiči vykonávajú činnosť vodičov
v osobnej a nákladnej cestnej doprave na základe živnosti s rôznou špecifikáciou predmetu
podnikania s obsahom (rozsahom oprávnenia) zahrňujúcim vedenie cudzieho motorového
vozidla. Uvedenú živnosť je možné použiť na činnosti spočívajúce v poskytovaní osobnej
služby majúcej charakter obsluhy (vedenia) cudzieho motorového vozidla a nie na činnosť
spočívajúcu v preprave osôb, zvierat, vecí alebo zásielok dopravcom na základe zmluvy
o preprave podľa vypracovaného prepravného poriadku a tarify alebo podľa dohodnutej trasy.
V mnohých prípadoch sa takýmto spôsobom vodiči (zamestnanci) formálne zmenia na
podnikateľov (samostatne zárobkovo činných vodičov), a to aj napriek skutočnosti, že
nedošlo k naplneniu základných charakteristík podnikania.
Zároveň činnosť vodiča môže spĺňať znaky závislej práce podľa zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Vodiči týmto spôsobom menia svoj pracovno-právny status na obchodný vzťah, napriek
tomu, že tieto fyzické osoby (vodiči) vykonávajú tú istú prácu ako vodiči – zamestnanci.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu
nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom.
Zároveň je potrebné uviesť, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne:
· v pracovnom pomere,
· v obdobnom pracovnom vzťahu
· alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom
pracovnoprávnom vzťahu.
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu
alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
V danom prípade môže ísť aj o porušovanie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), ktorý definuje nelegálne zamestnávanie. Podľa
§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu
fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu
(Zákonník práce).
Na základe uvedeného vodič v cestnej doprave môže byť ako:
– mobilný zamestnanec (mobilný pracovník) – musí byť podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 462/2007 Z. z. v pracovnom pomere ku zamestnávateľovi (dopravcovi), alebo
– samostatne zárobkovo činný vodič, avšak povolenie na výkon povolania
prevádzkovateľa cestnej dopravy a licencia Spoločenstva musí by na jeho meno,
čiže vodič je zároveň dopravcom v cestnej doprave.

V prípade, že ide o porušenie týchto povinností, hrozia sankcie tak vodičovi,
ako aj dopravcovi, pre ktorého je vodič ako živnostník v obchodnom vzťahu.“ (zdroj: ministerstvo dopravy)