Vydedenie

Otázka:

Chcela by som vás požiadať o stretnutie a poskytnutie právnej rady ako postupovať vo veci dedičstva po mojich zomrelých starých rodičoch. Po starých rodičoch preto, lebo moja matka ako potomok poručiteľov už tiež nežije. Po smrti mojich starých rodičov aj mojej matky prebehlo niekoľko dedičských konaní, pričom v konaní po mojej matke som bola aj ja účastníkom dedičského konania. Z dávnejšej minulosti som vedela o tom, že moja stará mama vydedila moju matku a závetom zanechala všetok majetok druhému potomkovi. Brala som to ako fakt a keď prebiehali dedičské konania po mojich starých rodičoch v minulosti tak som to brala ako realitu, že vzhľadom na vydedenie mojej mamy mi nič neprináleží. Pred niekoľkými týždňami sa nám ozval neznámy muž a informoval sa že moji zomrelí starí rodičia vlastnia väčší pozemok. Zase som aj so sestrou a bratom počítali s tým, že nakoľko stará mama vydedila našu mamu, prichádza do úvahy u nás iba dedenie po starom otcovi. Dozvedela som sa však, že to nemusí byť celkom tak, nakoľko stará mama v listine o vydedení mojej mamy výslovne neuvádza, že vydedenie neplatí aj na vnukov. Trochu som si pozrela na internete a našla som informáciu, že podľa § 469a ods. 2 občianskeho zákonníka by na nás vydedenie našej starej mamy nemuselo vzťahovať. Máme právo ako deti vydedenej osoby dediť po starých rodičoch?

Odpoveď:

Áno, máte právo dediť po starých rodičoch, a aj po zomrelej babke, aj keď babka Vašu mamu vydedila. Pokiaľ v listine o vydedení nie je výslovne uvedené, že sa vydeďujú aj potomkovia vydedenej osoby, nevzťahuje sa na týchto potomkov inštitút vydedenia („Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.“ § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka) 

Čiže po babke by ste mali nárok dediť, a to aj v prípade, ak bola spísaná závet. Potomkovia sú totiž neopomenuteľnými dedičmi a pokiaľ neboli platne vydedení, vždy musia dediť. Maloleté deti musia dostať aspoň to, čo im pripadá zo zákona a plnoleté aspoň polovicu z toho, čo by im malo patriť zo zákona (§ 479 Občianskeho zákonníka „Maloletým potomkom (poznámka autora: nielen deťom, ale aj pravnukom) sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“) Závet v časti majetku, ktorý by pripadal týmto potomkom, by bol neplatný. 

Nakoľko sa objavil nový majetok, je potrebné podať návrh na začatie konania o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku („Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.“) V tomto dedičskom konaní by sa s Vami malo rátať ako s dedičmi. Preto odporúčame upozorniť notára, ktorý bude prejednávať dedičstvo na skutočnosť, že v listine o vydedení neboli vydedení potomkovia vydedenej osoby. 

Ak sa postupovalo pri predchádzajúcich dedičských konania po babke inak a Vám ako potomkom sa nič nepriznalo, máte právo podať žalobu na súd a žiadať vydanie vecí z dedičstva, čiže toho, čo ste mali nadobudnúť. Upozorňujeme však, že ste tak mohli urobiť len do 3 rokov od právoplatného skončenia dedičského konania. 

Záverom upozorňujeme, že dôvody vydedenia sú presne zákonom dané. Vydediť je možné len potomka, ak:

  1. v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
  2. o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
  3. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka
  4. trvalo vedie neusporiadaný život