Vydržanie nehnuteľnosti

V prípade, ak susedov plot zasahuje do Vášho pozemku, je potrebné písomne vyzvať suseda na jeho odstránenie. Ak túto výzvu nebude sused akceptovať, môžete podať na súd žalobu na vypratanie pozemku. Je potrebné, aby ste mali k dispozícií najmä presný geometrický plán, ktorý Vaše tvrdenie dokazuje.  

Aj napriek tomu, že sused nedisponuje zákresom, ktorý potvrdzuje jeho verziu zamerania a postavenia oplotenia, mohlo sa stať, že časť Vášho pozemku nadobudol vydržaním.

 Uvedené vyplýva z § 130 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.“

Na to, aby k tejto skutočnosti došlo je nutné, aby táto držba bola oprávnená, resp. kvalifikovaná. To znamená, že sused využíval pozemok viac ako 10 rokov a bol presvedčený o tom, že patrí jemu, resp. ak si na túto nehnuteľnosť nerobila nárok iná osoba. Po uplynutí 10 rokov môže požiadať notársky úrad o začatie konania o vydržaní nehnuteľnosti. Ten požiada všetkých, ktorých sa predmetná vec týka, aby sa do 30 dní vyjadrili a predložili prípadne svoje námietky. Ak sa tak nestane, nadobudne nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a zapíše ju do katastra.

Dobrý deň,

Konanie o potvrdení vydržania je upravené v § 359a – § 359k zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).

Podľa § 359c ods. 1 CMP: „Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“

Podľa § 359c ods. 2 CMP „Účastníkom konania je

1. navrhovateľ,
2. ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
3. správca lesného pozemku a
4. Slovenský pozemkový fond.“

Z pohľadu zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom existuje rozdiel medzi vlastníkom „neznámym“ a „nezisteným“.

V zmysle § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. platí, že nezisteným vlastníkom je vlastník, ktorý je síce známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Naopak, neznámy vlastník je taký, o ktorom nemáme žiadne identifikačné údaje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. zastupuje v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim neznámych i nezistených vlastníkov Slovenský pozemkový fond alebo správca lesných pozemkov (ak ide o lesné pozemky).

Podľa záverov Krajského súdu Nitra vyslovených v rozsudku so sp. zn. 12Co/61/2023 vystupujú Slovenský pozemkový fond a správca lesných pozemkov v konaní o potvrdení vydržania ako správcovia nezistených / neznámych vlastníkov, a to aj v prípade, ak z údajov o narodení, resp. úmrtí týchto osôb uvedených na liste vlastníctva je zrejmé, že už nemôže ísť o žijúce osoby.

Poukazujeme tiež na zásadné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018, podľa ktorého „Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti išlo takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (v súčasnosti procesnej subjektivity) a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O.s.p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností…, zast. Slovenským pozemkovým fondom…“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom…, zast. Slovenským pozemkovým fondom,…“(k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 11/2016).

Súdy oboch nižších inštancií však vec aj z tohto uhla pohľadu zjavne neposudzovali. Nebolo sporným, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu z 8. marca 2014, osoby – D. N., R. R., H. N. a H. G. (evidované na LV č. XXX ako spoluvlastníci dotknutých pozemkov zast. Slovenským pozemkovým fondom), ako aj H. G. boli mŕtve, a teda nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania. Úmrtie menovaných osôb (s výnimkou H. G.) vo svojom podaní už tvrdil i samotný žalobca. Preto mal súd prvej inštancie, pri zistení tejto neodstrániteľnej prekážky, konanie, voči osobám, ktorých sa pripustenie týkalo, správne zastaviť (a nie návrh zamietnuť). Avšak takto mohol postupovať až potom (vzhľadom k tomu, že si pred rozhodnutím zaobstaral dedičské rozhodnutia po H. G. – č. l. 824, 893, 895, po D. N. – č. l. 855, i po H. N. – č. l. 891, z ktorých okruh dedičov po nich vyplýval), čo by žalobcovi najskôr poskytol možnosť, aby okruh týchto účastníkov v súlade s týmito dedičskými rozhodnutiami doplnil, resp. aby ho najskôr vyzval na odstránenie vád podania (§ 43 a nasl. O.s.p.) tak, aby tieto osoby žalobca označil ich druhovým pomenovaním ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom…, zast. Slovenským pozemkovým fondom“.

Najvyšší súd v tomto prípade dodal, že: „Súdu prvej inštancie nič nebránilo (po zistení, že i R. R. zomrela dňa S. – č. l. 897 a H. G. zomrel dňa S. – č. l. 809, kde ako jeho dcéra je uvedená I. L.) vyžiadať si dedičské rozhodnutia aj po týchto osobách, a to z Okresného súdu Frýdek – Místek a Okresného súdu Trenčín a umožniť tak žalobcovi doplniť okruh účastníkov podľa údajov z nich vyplývajúcich. Súd prvej inštancie mal tak žalobcovi vytvoriť priestor pre posudzovanie jeho požiadaviek zo žaloby vecne a zabrániť možnému zamietnutiu žaloby, iba pre neúplnosť okruhu všetkých spoluvlastníkov pozemku (z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie na príslušnom liste vlastníctva), ktorým svedčilo vlastníctvo podľa údajov v katastri nehnuteľností.“

Viac o téme vydržania sa dočítate v našom príspevku na tomto odkaze.