Ne(vy)sporiadanie bsm po troch rokoch od rozvodu

V prípade, ak uplynuli viac ako 3 roky od zániku manželstva (vo Vašom prípade išlo o zánik manželstva rozvodom) nebude už o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodovať súd, ale nastáva tzv. fikcia vyporiadania v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

Z uvedeného vyplýva, že v tomto okamihu t.j. po 4 rokoch od zániku manželstva už neprichádza do úvahy vyporiadanie ani dohodou ani rozhodnutím súdu. Všetky hnuteľné veci, ktoré užívate pre Vašu potrebu alebo potrebu Vašej rodiny sa stali Vašim výlučným vlastníctvom. Tie hnuteľné veci (napr. auto, bicykel, atď.), ktoré neužíval ani jeden z Vás a všetky nehnuteľné veci (napr. chata, rodinný dom) sa stali Vašim podielových spoluvlastníctvom, pričom každému z Vás pripadla ½ veci.

Podľa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 111/1997 „Ak manželia po dobu troch rokov od rozvodu užívali spoločný byt aj s bytovým zariadením tak, že každý z nich užíval vyčlenené časti bytu a zvyšok bytu užívali spoločne bez toho, aby si vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou alebo aby podali na súd návrh na jeho vyporiadanie, došlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v spoločnom byte zo zákona tak, že veci užívané vo vyčlenených častiach bytu nadobudol každý z nich do výlučného vlastníctva a veci v spoločne užívaných častiach bytu nadobudli do podielového spoluvlastníctva.“

Pokiaľ by ste chceli vzájomné majetkové vzťahy s manželom vyporiadať, je potrebné vyporiadať už  podielové (nie bezpodielové) spoluvlastníctvo a tak môžete urobiť viacerými spôsobmi. Primárne je to možné v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodou: „Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.“ Druhou možnosťou je vyporiadanie súdom. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.“

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

BSM zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku nastala fikcia vyporiadania BSM podľa vyššie citovaného ustanovenia, v dôsledku čoho ste s bývalým manželom podieloví spoluvlastníci bytu v podiele každý ½. Na spoluvlastníctvo predmetného bytu je preto potrebné aplikovať režim podielového spoluvlastníctva.

Práva a povinnosti podielových spoluvlastníkov vo vzťahu s spoločnej veci

Podľa ustanovenia § 139 ods. a ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.“ „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.“

Pokiaľ vznikajú v súvislosti s vlastníctvom spoločnej veci určité náklady, sú podieloví spoluvlastníci povinní podieľať sa na týchto nákladoch podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Je však potrebné rozlíšiť, ktoré náklady nesúvisia priamo s vlastníckym právom k spoločnému bytu, ale s jeho užívaním. S užívaním bytu je spojená napr. spotreba vody, elektriny a podobne. Náklady ako napr. príspevok do fondu opráv alebo úhrada za služby správcu bytového domu však súvisia s vlastníctvom bytu a vznikajú bez ohľadu na to, či je byt obývaný alebo nie, resp. kto v ňom býva.

Zrušenie podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť a vyporiadať dohodou podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ k dohode nedošlo (napríklad aj z dôvodu nevôle na strane spoluvlastníka) možnosťou je podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Podľa § 142 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.“ „Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.“

Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môže byť v praxi napr. aj nemožnosť zabezpečenia si iného bývania z vážnych zdravotných dôvodov. Závažnosť dôvodov by posudzoval súd na základe vykonaného dokazovania.

Náhrada za užívanie spoločnej veci na rámec spoluvlastníckeho podielu

Ak niekto z podielových spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad mieru prislúchajúcu k veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu a bráni tak inému spoluvlastníkovi, aby spoločnú vec užíval v rozsahu, ktorý mu prináleží, vzniká spoluvlastníkovi, ktorý vec nemôže užívať nárok na náhradu. Podľa rozhodovacej praxe súdov by však nárok nebýva priznaný v prípade, že spoluvlastník nemá záujem spoločnú vec užívať, hoci mu druhý spoluvlastník v užívaní nebráni, a je zachovaná jeho
možnosť spoločnú vec v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu užívať spolu s druhým podielovým spoluvlastníkom.

Záver
– Podielový spoluvlastník je povinný podieľať sa na nákladoch, ktoré vznikajú v súvislosti s vlastníctvom spoločnej veci.
– Pokiaľ podielový spoluvlastník nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s iným podielovým spoluvlastníkom a nedôjde k dohode, môže podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. K zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedôjde iba z vážnych dôvodov hodných osobitného zreteľa.
– Pokiaľ podielový spoluvlastník bráni inému podielovému spoluvlastníkovi v užívaní spoločnej veci v rozsahu prináležiacom k jeho spoluvlastníckemu podielu, resp. inak mu užívanie znemožňuje, môže sa podielový spoluvlastník súdnou cestou domáhať náhrady, a to aj za obdobie spätne (pričom je potrebné myslieť aj na plynutie premlčacej doby).