Vysporiadanie majetku po rozvode

Potrebujete pomôcť s vyporiadaním majetku po rozvode? Kontaktujte nás!

Poskytujeme právne služby aj v oblasti rodinného práva. Neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo telefonicky na 0915 046 749.

Otázka

Idem sa rozvádzať a časť  majetku vlastníme spolu s manželkou a nejaký máme každý vo výlučnom vlastníctve. Bývame v nehnuteľnosti, ktorú som zdedil po mame. Za slobodna som si kúpil aj byt, manželka nie je na liste vlastníctva.

Otázky:

Aké práva má manželka na nehnuteľnosti, ktoré sú napísané na mňa?

Manželka nechce odísť z domu, nechcem ju vyhadzovať, ale čo môžem spraviť, ak neodíde?

 

Odpoveď:

Aké práva má manželka na nehnuteľnosti, ktoré sú napísané na mňa?

Majetok nezahrnutý do BSM nebude predmetom vyporiadania BSM po rozvodu.

Manželka nechce odísť z domu, nechcem ju vyhadzovať, ale čo môžem spraviť, ak neodíde?

Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť (viac sme o tom písali aj v poradni: Vyživovacia povinnosť medzi manželmi). Tiež sme písali v článku: Právo manželky na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela, kde sme poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Cdo 1544/2005 a kde sa uvádza:

„Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu …, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu … a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.“ 

ZÁVER: Zrušiť trvalý pobyt vo Vašej nehnuteľnosti manželke nemôžete, nakoľko podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky „Ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.“

 

Otázka

Ešte pred sobášom som si založil stavebné sporenie a postupne som naň vkladal finančné prostriedky až doteraz. Ak by som sa náhodou rozviedol, mala by manželka nárok na polovicu tohto majetku?

Odpoveď:

Dobrý deň,

V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (…).“

Vychádzajúc z pravidla vyjadreného v citovanom ustanovení možno dospieť k záveru, že tá časť
finančných prostriedkov, ktorú ste vložili na Váš sporiaci účet ešte pred uzavretím manželstva, bude
vo Vašom výlučnom vlastníctve, zatiaľ čo ostatné finančné prostriedky, ktoré ste na sporiaci účet
vkladali postupne za trvania manželstva, budú už patriť do bezpodielového spoluvlastníctva (BSM).
Pre posúdenie, či peniaze sú súčasťou BSM, nie je dôležité, na koho účet boli vkladané, ale z akej
činnosti pochádzajú, resp. na základe akých právnych skutočností boli nadobudnuté.

 

Naša advokátska kancelária Vám môže pomôcť pri riešení otázok ohľadom rozdelenia majetku počas rozvodu, vrátane určenia, ktoré finančné prostriedky patria do bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré ostávajú vo Vašom výlučnom vlastníctve. V prípade záujmu nás kontaktujte: https://www.akmv.sk/pravne-sluzby/vyporiadanie-bsm/

Otázka:

Aké máme nároky po rozvode manželstva čo sa týka rozdelenia majetku? Čo patrí do vyrovnania a čo nie? 

Odpoveď:

Okamihom uzavretia manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktorého vznik nie je možné vopred zmluvou vylúčiť vo forme tzv. predmanželskej zmluvy. Jedinou možnosťou je modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva.

 

V tomto článku budeme predpokladať, že k modifikácii bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva nedošlo. 

 

Majetok, ktorý manželia nadobudnú počas trvania manželstva, teda v čase od jeho vzniku do jeho zániku, okrem výnimiek, ktoré priamo upravuje Občiansky zákonník, je spoločným majetkom oboch manželov a hovoríme, že patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Do BSM však nepatria:

 

  • veci získané dedičstvom – to, čo jeden z manželov zdedí aj počas manželstva nepatrí do BSM ale je vo výlučnom vlastníctve tohoto manžela
  • veci získané darom – ak niečo dostane jeden z manželov ako dar
  • ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

 

Do BSM samozrejme nepatrí ani to, čo jeden z manželov nadobudol pred uzavretím manželstvo. Čiže pokiaľ bol vlastníkom nehnuteľnosti už pred manželstvom, uzavretím manželstva sa nehnuteľnosť nestane automaticky spoločným majetkom v rámci BSM. 

 

V prípade zániku manželstva za života oboch manželov je potrebné rozdeliť spoločný majetok, teda vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo tak, aby každý z manželov nadobudol určitý pomer statkov do jeho výlučného vlastníctva. Manželia by sa na rozdelení majetku po rozvode mali primárne dohodnúť, inak sa aplikuje ustanovenie § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 

 

Ak sa tak neurobí ani do troch (3) rokov od zániku manželstva (nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu), platí zákonná domnienka, že:

 

  1. pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva
  2. pokiaľ ide o ostatné hnuteľných veciach a o nehnuteľnosti platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

 

Pre zhrnutie teda uvádzame, že majetok patriaci do BSM je možné vyporiadať buď dohodou uzavretou medzi manželmi alebo súdom, ak niektorý z manželov podá návrh na súd. 

 

Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, ktoré sa pri vysporiadaní spoločného majetku manželov majú aplikovať: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ 

 

Pokiaľ sa manželia dohodnú na vyporiadaní BSM, postačuje spísanie dohody o vyporiadaní BSM, do ktorej sa zahrnie celý majetok, ktorý patrí do BSM a určí sa, kto aký majetok alebo koľko z neho nadobudne. Do dohody je možné zahrnúť aj spoločné úvery a určiť, kto bude úver ďalej splácať. Rovnako sa do dohody zahrnie aj kto bude vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá patrila do BSM. V tomto prípade sa vyžaduje, aby dohoda obsahovala všetky náležitosti tak v zmysle katastrálneho zákona ako aj napríklad zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak je predmetom dohody byt alebo nebytový priestor. Rovnako sa do dohody zvykne zakomponovať aj vlastníctvo motorového vozidla na čas po rozvode, či obchodný podiel v spoločnosti a iné majetky.

 

Mimosúdne vyrovnanie majetku po rozvode

Bývalí  manželia sa môžu aj mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní ich majetku patriaceho do BSM,  čiže dohodou. Dohoda nemusí byť schválená súdom, môže ju spísať advokát a v prípade, ak je predmetom vyporiadania BSM nehnuteľnosť, na jej podklade kataster vykoná zmenu vlastníctva na liste vlastníctva.

Prečítajte si aj:

Obchodný podiel a BSM – zodpovednosť pri prevode obchodného podielu

Vyporiadanie podielového a bezpodielového spoluvlastníctva