Odsťahovanie dieťaťa s druhým rodičom

V prípade, ak sú manželia právoplatne rozvedený a maloleté dieťa bolo súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti len jedného z nich, pri posudzovaní otázky odsťahovania (t. j. zmeny trvalého bydliska) rodiča s dieťaťom bude podstatné určenie styku druhého rodiča s jeho dieťaťom.

Ak by sa však aj rodičia dohodli na tom, že úpravu styku nebudú od súdu žiadať (§ 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ďalej ako „ZR“), to ešte neznamená, že rodič, ktorému bolo dieťa
zverené, môže ľubovoľne zmeniť miesto trvalého pobytu maloletého.

Aj druhý rodič má totiž v zmysle § 28 ods. 2 ZR právo i povinnosť zabezpečovať svojmu dieťaťu
„sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin.“ Pri výkone týchto oprávnení sú obaja rodičia povinní robiť predovšetkým to, čo by bolo v najlepšom záujme ich dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 5 ZR „Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“

V situácii, ak medzi rodičom a jeho dieťaťom neboli stanovené žiadne pravidlá styku a rodič má obavu, že druhý rodič, ktorému bolo dieťa zverené, sa s ním plánuje odsťahovať (čo by výrazne
narušilo jeho schopnosť stretávať sa so svojím dieťaťom), môže iniciovať konanie o úpravu styku s jeho maloletým dieťaťom.

Zároveň môže požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia o úprave jeho stretávania s jeho dieťaťom, a to až dokým súd nerozhodne v otázke styku. Cieľom neodkladného opatrenia bude v tomto prípade „zabezpečiť pravidelný styk rodiča s maloletým dieťaťom v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný aspoň na zachovanie doterajších vzťahov medzi nimi dovtedy, kým súd nerozhodne vo veci samej (rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11CoP/96/2019).“

Prečítajte si aj: 

Únos dieťaťa druhým rodičom

Úprava styku rodiča s dieťaťom a výživného, ak rodičia spolu nežijú

Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) patrí vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny medzi podstatné záležitosti týkajúce sa jeho života, ktoré štandardne vyžadujú dohodu oboch rodičov. Toto ustanovenie ďalej hovorí, že ak sa rodičom nepodarí dosiahnuť dohodu, „rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“

Pre porovnanie, otázku dočasného vycestovania rodiča s dieťaťom do zahraničia (výlet, dovolenkový pobyt) nepovažujú súdy za podstatnú, preto o nej odmietajú rozhodnúť (rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11CoP/7/2021). V tom istom rozsudku však súd zároveň uviedol, že rodič, ktorý so svojím dieťaťom plánuje vycestovať do zahraničia, „by mal poskytnúť informáciu o tom, kam s dieťaťom vycestuje (druhému rodičovi).“

V zásade teda platí, že „žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo však neplatí, ak by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny (rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 8CoP/41/2015).“

V prípade, ak by vycestovaním dieťaťa do zahraničia len s jedným jeho rodičom (proti vôli druhého rodiča) bolo bezprostredne ohrozené zdravie dieťaťa či hrozil iný vážny negatívny následok, prichádza do úvahy napr. nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa druhý rodič domáhal predbežnej úpravy pomerov formou zákazu vycestovania s dieťaťom do cudziny.

Prečítajte si aj: Únos dieťaťa druhým rodičom