Vysťahovanie dieťaťa s jedným rodičom do cudziny

Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) patrí vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny medzi podstatné záležitosti týkajúce sa jeho života, ktoré štandardne vyžadujú dohodu oboch rodičov. Toto ustanovenie ďalej hovorí, že ak sa rodičom nepodarí dosiahnuť dohodu, „rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“

Pre porovnanie, otázku dočasného vycestovania rodiča s dieťaťom do zahraničia (výlet, dovolenkový pobyt) nepovažujú súdy za podstatnú, preto o nej odmietajú rozhodnúť (rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11CoP/7/2021). V tom istom rozsudku však súd zároveň uviedol, že rodič, ktorý so svojím dieťaťom plánuje vycestovať do zahraničia, „by mal poskytnúť informáciu o tom, kam s dieťaťom vycestuje (druhému rodičovi).“

V zásade teda platí, že „žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo však neplatí, ak by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny (rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 8CoP/41/2015).“

V prípade, ak by vycestovaním dieťaťa do zahraničia len s jedným jeho rodičom (proti vôli druhého rodiča) bolo bezprostredne ohrozené zdravie dieťaťa či hrozil iný vážny negatívny následok, prichádza do úvahy napr. nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa druhý rodič domáhal predbežnej úpravy pomerov formou zákazu vycestovania s dieťaťom do cudziny.

Prečítajte si aj: Únos dieťaťa druhým rodičom