Vyživovacia povinnosť dospelých detí voči rodičom

Otázku vyživovacej povinnosti detí voči rodičom upravuje § 66 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) nasledovne: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“

V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať. Vzhľadom na skutočnosť, že sa živíte sama, jednu z dvoch podmienok spĺňate. Aj napriek tomu jestvuje podmienka potreby pomoci smerujúc od vašich rodičov. Odpoveď na vašu otázku je teda taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Vyživovacia povinnosť k obidvom rodičom sa posudzuje samostatne na každého z nich, vzhľadom na fakt, že sa uspokojujú osobitne potreby obidvoch z rodičov, keďže ide o osobitný nárok.

Ďalej Zákon o rodine pokračuje ustanovením v § 67 ods. 1, podľa ktorého platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ Odpoveď na Vašu druhú otázku je teda posudzovaná individuálne. V prípade, ak máte súrodenca, sa vyživovacia povinnosť rieši osobitne podľa schopností, možností a majetkových pomerov každého dieťaťa a na základe daných kritérií sa určí jeho výška, ak je to potrebné.

Ak by v budúcnosti došlo k situácii , že by ste vyživovaciu povinnosť plnili za svojho súrodenca, poprípade opačne, v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o rodine ten, kto plní za iného, má nárok na úhradu tohto plnenia aj s úrokmi z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata. Predaj bytu je výlučne na rozhodnutí vlastníka – Vašej mamy. 

Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom. Právny úkon, akým je predaj bytu, by podliehal schváleniu súdom, pričom by sa posudzovalo, či je v jej záujme. Bližšie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony si môžete prečítať v našom článku. 

Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 66: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“

Podľa § 67 ods. 1: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“

Pri odpovedi na Vašu otázku budeme vychádzať z ustanovenia §66 Zákona o rodine: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“  Vyživovacia povinnosť detí k rodičom vzniká po splnení dvoch zákonných predpokladov:

1. Schopnosť detí samostatne sa živiť
2. Potreba zo strany rodiča

Podľa odbornej právnej literatúry: „Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného.“ (M. Košútová, R. Bános: Zákon o rodine Veľký komentár, Eurokódex)

Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Ustanovenie §156 CMP vymedzuje účastníkov tohto konania nasledovne: „Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.“

Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“ (M. Košútová, R. Bános: Zákon o rodine Veľký komentár, Eurokódex).

Súd však posudzuje aj to, či by nebolo uloženie vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi (v prípade, že rodič zanedbával starostlivosť o dieťa).

Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. To znamená, že dieťa nemusí zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň, akú má dieťa.

Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“ (M. Košútová, R. Bános: Zákon o rodine Veľký komentár, Eurokódex).

Vyššie uvedené vyplýva aj z ustanovenia §67 ods. 2 Zákona o rodine: „Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“

Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorý to nedokážu samy. Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: 

“Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ 

Zároveň by sme radi upozornili na druhý odsek vyššie citovaného ustanovenia, podľa ktorého dieťa, ktoré ma vyšší príjem je povinné podieľať sa na výžive svojho rodiča s využitím vyšších finančných prostriedkov. 

Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods.1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“