Zákonná vyživovacia povinnosť

Zákonnú vyživovaciu povinnosť upravuje § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“). V zmysle spomenutého ustanovenia: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

Zákonná vyživovacia povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa, t.j. nezaniká dosiahnutím plnoletosti. Potvrdzuje to aj Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 6C/408/2014 zo dňa 07.07.2015, v zmysle ktorého: „Aj keď dieťa dosiahne plnoletosť, avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie ďalším štúdiom, v zásade nie je ešte schopné sa samo živiť.“ Prečítajte si aj otázky vo veci výživného pri plnoletých deťoch.

Zákon o rodine ďalej upravuje, v akom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na výživu dieťaťa. Prihliada sa na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Súčasne súd prihliada nato, v akom rozsahu sa rodič zúčastňuje na starostlivosti o dieťa. V tomto prípade je podstatné, či ide o striedavú starostlivosť, osobnú starostlivosť jedného rodiča prípadne či rodičia žijú spolu. V poslednom prípade sa prihliada aj na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 3 platí, že: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

Vo veci výpočtu výživného na dieťa si môžete prečítať aj tento náš článok.

V predošlých dvoch prípadoch je vyživovacia povinnosť upravená odlišne. V prípade, ak ide o striedavú osobnú starostlivosť, rodičia prispievajú na výživu dieťaťa priamo. V súlade s §  62 ods. 6 Zákona o rodine, ktoré nám ustanovuje: „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“ Výživné nie je vylúčené, avšak obyčajne pokiaľ nedôjde k situácii, že by rodičia mali neporovnateľne odlišný príjem, súd výživné neurčí.

V prípade osobnej starostlivosti jedného rodiča súd určuje výživné, ktoré je nevyhnutné poskytovať na výdavky pre dieťa. V zmysle § 62 ods. 5 platí, že „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“  V danom prípade súd upraví výšku sumy výživného na návrh.