Zápis do katastra po smrti

Otázka

Ako je to s návrhom na vklad po smrti účastníka?

Odpoveď:

  1. „Podľa katastrálnej praxe, ak sa kataster o smrti prevodcu nedozvedel a povolil vklad vlastníctva po smrti prevodcu, dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami. V prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí prevodcu pred povolením vkladu konanie preruší podľa § 31a písm. a/ katastrálneho zákona do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, následne, keď sú dedičia známi, pokračuje s nimi ako účastníkmi v konaní.
  2. Odvolací súd odkazuje tiež na katastrálnu prax týkajúcu sa darovacích zmlúv spojených so zriadením vecného bremena, v zmysle ktorej, ak prevodca a zároveň oprávnený z vecného bremena zomrel, nie je zmluva, ktorá je predmetom vkladového konania s poukazom na § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v spojení s § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, spôsobilá vkladu (vkladuschopná), nakoľko predmetom povolenia vkladu môže byť len zmluva ako celok a vklad nemožno povoliť len v rozsahu jednotlivých (čiastkových úkonov), ktoré táto zmluva obsahuje (Katastrálny bulletin 1/2017 odkazujúci na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/116/2014 z 30.3.2016).“ (zdroj: epi.sk)

Otázka:

Chcela by som sa opýtať, či je možné zapísať do katastra chalupu na človeka, ktorý je po smrti 45 rokov? Na moju nebohú prababku zapísali spomínanú chalupu. Pokiaľ je to možné, čo bolo k tomu potrebné?

Odpoveď:

V danom prípade katastrálny odbor pravdepodobne nedisponoval informáciou, či účastníčka zmluvy žije alebo je nebohá. Ak by túto informáciu mal, mal by katastrálne konanie prerušiť a pokračovať v ňom s dedičmi zomrelej osoby.  

Zmluva zaväzuje účastníkov zmluvného vzťahu a vznikajú tzv. obligačno-právne účinky. Na to, aby vznikli vecno – právne účinky a teda vzniklo vlastnícke právo je potrebné kladné rozhodnutie katastrálneho odboru. V prípade, ak sa počas konania zistí, že účastník zmluvného vzťahu, na základe ktorého má dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností je nebohý, kataster by mal prerušiť konanie a zistiť okruh dedičov, avšak  “Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2012, sp. zn. 1Sžr/15/2012)

Katastrálny úrad je povinný doručenú zmluvu preskúmať “z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.” (§ 31 ods. 1)

Úmrtie nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad ani podľa Katastrálneho zákona ani podľa Občianskeho zákonníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. Marca 2011, sp. Zn. 2Sžo/127/2010)

V Katastrálnom bulletine č. 1/2000 sa riešil aj prípad právnych následkov smrti prevodcu (predávajúceho, darcu) na vkladové konanie, ak smrť nastala pred vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu, ale správny orgán katastra túto skutočnosť zistil až po rozhodnutí o povolení vkladu. Podľa vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra “Dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami. Oznámenie o zápise podľa § 47 katastrálneho zákona zašle správny orgán katastra dedičom zomrelého prevodcu.” Podobný prípad sa riešil aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2012, sp. zn. 1Sžr/15/2012 alebo v uznesení Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3 Cdo 29/2010.

Prečítajte si aj: Do kedy je potrebné zavkladovať zmluvu na katastri