Započítanie daru a zisťovanie hodnoty daru v dedičskom konaní

Otázka:

V roku 2010 mi matka darovala byt v ktorom bývala až do svojej smrti v roku 2016. Po jej smrti v dedičskom konaní notárka na návrh dedičov ( mojich súrodencov ) podľa mňa protiprávne vyzvala dedičov, aby na pojednávanie priniesli vyčíslenú hodnotu darovaného bytu. Je možné konanie notárky kvalifikovať ako tr. čin. zneužívania právomocí ver. činiteľa, prípadne iné protipúrávne konanie zakotvené či už v tr. zákone alebo v inej zákonnej norme? Ako je možné sa brániť proti protizákonnému a svojvoľnému konaniu notárky?

Odpoveď:

Konanie notárky, nie je možné označiť ako protiprávne, či svojvoľné.

Vzhľadom na Vami uvádzaný skutkový stav, na základe, ktorého Vám matka darovala počas života byt, notárka postupovala v súlade s Občianskym zákonníkom.

V zmysle § 484 Občianskeho zákonníka, „Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.“ Predpokladám, že vyčíslenie Vášho bytu bolo práve z dôvodu, aby mohla notárka započítať nehnuteľnosť ako dar v rámci dedičského konania, ktorý ste nadobudli za života matky.

Započítaním daru medzi poručiteľom a dedičom, ktoré nastalo počas jeho života sa sleduje najmä odstránenie prípadne zmiernenie majetkovej disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ pramenia z odlišnosti majetkových zdrojov, ktorý poručiteľ poskytol bezplatne počas života.

Zároveň podotýkame, že notár, ktorý v dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár, na základe § 200 ods.2 Civilného mimosporového poriadku, zisťuje výšku majetku po poručiteľovi: „Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“.

Otázka:

Teta zanechala závet, v ktorom rozdelila svoj majetok na 3 rovnaké diely svojim 2 neteriam a 1 synovcovi (bola bezdetná vdova). 3 roky po spísaní závetu jedna z neterí vybrala z jej vkladnej knižky vysokú finančnú čiastku. Môže notárka na dedičskom konaní započítať túto finančnú čiastku do podielu tejto neteri?

Odpoveď:

Dedenie zo závetu je upravené v § 476 a nasledujúcich zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“). Podľa § 484 Občianskeho zákonníka: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný (pozn. závetný) dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 (pozn. neopomenuteľný dedič) neodôvodnene zvýhodnený.“ 

Keďže neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa a teta bola bezdetná, peňažné prostriedky darované za života niektorému zo závetných dedičov by sa započítali na jeho dedičský podiel iba v prípade, ak by teta na to dala výslovný príkaz.

Pokiaľ samozrejme peňažné prostriedky neboli neteri darované, bolo by možné posúdiť, či nedošlo k ich neoprávnenému výberu.