Závet, posledná vôľa

Závet nie je nutné spísať výlučne formou notárskej zápisnice. Spísanie je možné aj osobne, napríklad vlastnou rukou závetcu. Často však pri spísaní závetov doma dochádza  k chybám, ktoré spôsobujú ich neplatnosť, preto odporúčame nechať spísanie závetu na odborníka.

V závete môže závetca odkázať celý majetok alebo len jeho časti jednotlivým dedičom. V prípade, ak uvedie len časť, ktorú chce odkázať, ostatný majetok sa bude dediť na základe zákona. V každej forme závetu je nutné presne identifikovať závetcu, dedičov s uvedeným presného podielu, ktorý majú získať, ako aj presne špecifikovať nehnuteľnosti.

Zákon uvádza tri formy závetu.

Holografný závet (vlastnoručný) – je forma závetu, ktorý závetca spíše sám vlastnou rukou. Práve pri holografnom závete často dochádza k neuvedeniu podstatných náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na , aby bol závet po smrti poručiteľa platný.

Závet:

• musí byť napísaný vlastnou rukou
• musí v ňom byť uvedený presný deň, mesiac a rok, kedy ho závetca napísal
• podpis závetcu

Nevyžaduje sa overenie podpisu notárom ani prizvanie si svedkov.

Alografný závet – pri závete napísanom na písacom stroji alebo počítači je nutné, aby mal závetca pri sebe dvoch svedkov, pred ktorými vyhlási, že listina je jeho poslednou vôľou. Rovnako ako pri predošlom závete, aj tu je nevyhnutné uviesť presný deň, mesiac a rok spísania závetu a podpis závetcu. Okrem toho svedkovia musia v závete uviesť svoje údaje a taktiež sa podpísať. Za svedkov nemôžu byť prizvané osoby, ktoré by mohli podľa zákona alebo zo závetu dediť, alebo osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony. Neplatnosť môže spôsobiť aj to, že za svedka bude prizvaná osoba nepočujúca, nevidiaca, nemá, prípadne tá, ktorá neovláda jazyk, v ktorom je závet spísaný.

Po spísaní závetu je potrebné dôkladne ho uschovať, najmä na mieste, aby sa po smrti závetcu závet našiel. Spísaný závet môžete odložiť aj u notára do notárskej úschovy, ktorý ho zaeviduje aj do notárskeho centrálneho registra závetov a listín.

Ďalšom formou je spísanie závetu formou notárskej zápisnice. Táto možnosť je najbezpečnejšia, nakoľko notár, ktorý závet spíše, uvedie všetky potrebné náležitosti, aby po smrti poručiteľa nedošlo k jeho neplatnosti a uloží ho do notárskeho centrálneho registra závetov a listín.

V prípade, ak si závetca rozmyslí obsah závetu a bude ho chcieť zmeniť, musí napísať nový závet, na ktorom je dôležité nezabudnúť uviesť nový deň, mesiac a rok jeho spísania. Predošlý závet je potrebné zničiť. Taktiež je nutné spomenúť, že závet nemôže obsahovať žiadnu podmienku, za ktorej by sa mal uplatniť.

Bližšie informácie, ako spísať závet, sa dozviete aj v našom článku.

Odpoveď: 

Právna úprava dedenia zo závetu je zakotvená v § 477 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“). Podľa § 477 Občianskeho zákonníka: „V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.“ 

V závete je teda možné určiť aj viacerých dedičov. Pre prípad, že by žiadny z dedičov dedičstvo nenadobudol, je možné určiť aj náhradného dediča. Za náhradného dediča môžu byť určení potomkovia pôvodného dediča. Pokiaľ by títo potomkovia neboli v závete určení ako náhradní dediči, nededili by. Potomkovia dedia automaticky namiesto právnych predchodcov v prípade dedenia zo zákona. 

Pokiaľ by dedičstvo nenadobudol žiadny zo závetných dedičov (napr. z dôvodu, že by už nežili) dedili by dediči podľa zákona.

Podľa § 478 Občianskeho zákonníka nemajú podmienky pripojené k závetu právne následky. Podľa odbornej literatúry: „Ustanovenie o tom, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, je odôvodnené snahou, aby dedič nebol obmedzovaný v nástupníctve po poručiteľovi ani v nakladaní so zdedeným majetkom v záujme jeho účelného využitia… Za podmienky však nemožno považovať také ustanovenia závetu, ktorými poručiteľ urobil opatrenia, ktoré sú v súlade s právnou úpravou, napr. poručiteľov príkaz započítať dary dedičom do ich podielu (§ 484 ods. 1), ustanovenie náhradného dediča pre prípad, že by sa osoba poručiteľom povolaná na dedenie nestala dedičom…“ (ŠTEVČEK, M.: Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, ISBN: 978-80-7400-597-8) 

V súvislosti so závetom ešte upozorňujeme, že závet nemôže vynechať neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletí potomkovi poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní. Uvedené by sa však neaplikovalo, ak by potomkovia boli vydedení.

Viac o závete si môžete prečítať v našom článku: Závet a dedenie zo závetu

Právna úprava dedenia zo závetu je zakotvená v § 477 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“). Podľa § 477 Občianskeho zákonníka: „V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. 

V závete je teda možné určiť aj viacerých dedičov. Pre prípad, že by žiadny z dedičov dedičstvo nenadobudol, je možné určiť aj náhradného dediča. Za náhradného dediča môžu byť určení potomkovia pôvodného dediča. Pokiaľ by títo potomkovia neboli v závete určení ako náhradní dediči, nededili by. Potomkovia dedia automaticky namiesto právnych predchodcov v prípade dedenia zo zákona. 

Pokiaľ by dedičstvo nenadobudol žiadny zo závetných dedičov (napr. z dôvodu, že by už nežili) dedili by dediči podľa zákona.

Podľa § 478 Občianskeho zákonníka nemajú podmienky pripojené k závetu právne následky. Podľa odbornej literatúry: „Ustanovenie o tom, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, je odôvodnené snahou, aby dedič nebol obmedzovaný v nástupníctve po poručiteľovi ani v nakladaní so zdedeným majetkom v záujme jeho účelného využitia… Za podmienky však nemožno považovať také ustanovenia závetu, ktorými poručiteľ urobil opatrenia, ktoré sú v súlade s právnou úpravou, napr. poručiteľov príkaz započítať dary dedičom do ich podielu (§ 484 ods. 1), ustanovenie náhradného dediča pre prípad, že by sa osoba poručiteľom povolaná na dedenie nestala dedičom… (ŠTEVČEK, M.: Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, ISBN: 978-80-7400-597-8) 

V súvislosti so závetom ešte upozorňujeme, že závet nemôže vynechať neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletí potomkovi poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní. Uvedené by sa však neaplikovalo, ak by potomkovia boli vydedení.

Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka „V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.“ 

Podľa § 477 Občianskeho zákonníka „V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.“ 

K podstatným náležitostiam závetu zaraďujeme teda ustanovenie dediča a určenie veľkosti podielov jednotlivých závetných dedičov. Zároveň je potrebné, aby v závete bol výslovne uvedený závetný dedič, ktorým môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát. 

Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, ako má byť v závete vyjadrené ustanovenie závetného dediča. Zákon nepredpisuje, aby dedič bol v závete výslovne pomenovaný, ale zo závetu by malo byť vždy celkom jednoznačne zistiteľné, komu má majetok poručiteľa pripadnúť. 

To je aj odpoveďou na Vašu otázku: ak neviete súčasný trvalý pobyt, môžete dediča dodatočne konkretizovať aj iným spôsobom, napríklad uvedením súčasného zamestnania alebo aj iným údajom. Dôležité je, aby bolo nezvratne zistiteľné, kto má byť závetným dedičom. 

„Najspoľahlivejšie je v závete uviesť neskrátené meno a priezvisko dediča. Nemožno vylúčiť ani označenie dediča hovorovým alebo zdrobneninou mena, príp. uvedením príbuzenského vzťahu k poručiteľovi. Niekedy postačí i označenie dediča príbuzenským vzťahom k poručiteľovi, ak je tým konkrétna osoba nezameniteľne určená (napr. „za dediča ustanovuje svoju manželku a svojho jediného syna“). 

Formulácia poručiteľky v závete, že „odkazuje všetok svoj majetok tomu, kto sa preukáže dokladom o zaplatení jej pohrebu do hrobky k jej manželovi“, a že „to bude tá istá osoba, ktorá sa o ňu až do jej smrti postarala“, je dostatočná pre zistenia, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide (Ro NS ČR z 25. 4. 2007, sp. zn. 21 Cdo 1859/2006).“ (zdroj: epi.sk) 

Upozorňujeme, že ak by v závete opomenul poručiteľ svojich potomkov (bez toho, aby ich platne vydedil), taký závet by mohol byť neplatný podľa § 479 OZ.

Prečítajte si aj: Závet a dedenie zo závetu

Dobrý deň,

V právnom systéme Slovenskej republiky má pri dedení prednosť závet, keďže práve obsah závetu je najbližším vyjadrením vôle poručiteľa (osoba, po ktorej sa dedí) ohľadom nakladania s jeho majetkom v čase po jeho smrti. Uvedené vyplýva nepriamo aj z § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), v zmysle ktorého „ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.“

Jedinú prekážku poslednej vôli poručiteľa kladie ustanovenie § 479 OZ, ktoré hovorí, že „maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“ Účelom tohto ustanovenia je ochrana práv tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú maloletí i plnoletí potomkovia poručiteľa. Potomkami môžu byť len rodinní príslušníci pochádzajúci z priamej línie (napr. starý otec a vnuk).

Ak neexistuje žiaden dôvod neplatnosti závetu (napr. skutočnosť, že Váš strýko trpel v čase spísania závetu duševnou poruchou alebo bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony), závet bude platný aj napriek skutočnostiam, ktoré uvádzate v Vašej správe.

Dobrý deň,

Závetná vôľa vyjadrená Vaším zosnulým otcom v jeho závete naráža na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré hovorí, že „maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“

Podľa § 473 ods. 1 OZ: „V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.“

Pri dedení zo zákona (ktoré by nastúpilo, ak by Váš otec nezanechal závet) by platilo, že dedičstvo by sa rozdelilo na 3 zhodné časti, pričom Vy aj Vaša sestra, ako i Vaša matka, by ste zdedili každá po 1/3 („rovnakým dielom“). Keďže však Váš nebohý otec spísal závet, dedičstvo pripadne osobám vyjadreným v jeho poslednej vôli (Vaša matka). Jediným obmedzením je v tomto ohľade právo tzv. neopomenuteľných dedičov a zákonom predpísaný minimálny podiel na dedičstve (už citovaný § 479 OZ). Neopomenuteľnými dedičmi sú maloletí i plnoletí potomkovia poručiteľa, v tomto prípade Vy a Vaša sestra.

Ak by ste boli obe sestry maloleté, z dedičstva Vám obom pripadne toľko, koľko určuje zákon pri dedení zo zákona, teda každá z Vás zdedí 1/3 (§ 473 ods. 1 OZ). Zvyšnú 1/3 zdedí manželka poručiteľa.

Ak jedna zo sestier už dosiahla 18 rokov (čím nadobudla plnoletosť), zdedí „aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona (§ 479 OZ).“ Podľa zákona by dedila 1/3. Za existencie závetu, v ktorom bol jej dedičský podiel opomenutý, zdedí ako plnoletý neopomenuteľný dedič najmenej 1/2 z 1/3. Druhá polovica 1/3 sa rozráta rovnakým dielom medzi jej maloletú sestru a manželku poručiteľa, pretože pri tých stále platí, že dedia rovnakým dielom.

Ak by už boli obidve sestry plnoleté, obe by mali nárok minimálne na 1/2 z ich zákonného podielu na dedičstve (t. j. na 1/2 z 1/3). Manželka poručiteľa zdedí zvyšok.

Ako hovorí § 479 OZ, v časti, v ktorej závet odporuje tomuto usporiadaniu, je neplatný. Vaša matka teda nemôže zdediť všetko a potom rozhodnúť, čo z toho „prenechá“ dcéram.

Upozorňujeme však, že „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 479 (…), považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá (§ 40a OZ).“ To znamená, že na to, aby sa stal závet neplatným, musia sa neopomenuteľní dedičia výslovne dovolať (relatívnej) neplatnosti závetu, a to priamo v dedičskom konaní. Bez ich vlastnej iniciatívy bude naďalej platiť predpoklad, že závet bol zriadený platne.