Obmedzenie / zbavenie svojprávnosti – právna poradňa

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže smerovať vo vzťahu k alkoholikovi, obmedziť je možné pre demenciu či schizofrenika. Je samozrejmé možné žiadať, aby bola osoba obmedzená aj v spôsobilosti vysloviť súhlas s tým, že bude prevzatá do zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bude liečená. Toto je pomerne častý prípad.  

V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk.

Ako vyplýva aj zo samotného názvu inštitútu, fyzickú osobu je možné obmedziť len na právne úkony. „Podľa § 10 ods. 2 OZ fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony, môžu určiť rozsah tohto obmedzenia len so zreteľom na právne úkony, z ktorých vznikajú, menia sa, či zanikajú právne vzťahy podľa občianskoprávnych (vrátane vzťahov obchodnoprávnych) a pracovnoprávnych ustanovení, pri riešení ktorých je daná právomoc súdu.“ (Rozsudok 22Cdo 2014/2001)

Príkladmo môže ísť o obmedzenia vo vzťahu:

• k nadobúdaniu vlastníckeho práva;
• k nakladaniu s finančnými prostriedkami nad určitú sumu;
• k uzatváraniu zmlúv, ktorých obsahom je akákoľvek dispozícia s finančnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami nad určitú sumu;
• na preberanie dôchodkových alebo iných dávok;
• na spôsobilosť odmietnuť dedičstvo;
• k uzatváraniu zmlúv o pôžičke;
• k uzatvoreniu pracovného pomeru;
• k disponovaniu bankovým účtom a bankomatovou alebo kreditnou kartou
• na právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Je dôležité podotknúť, že obmedzenie nesmie zasahovať do mimoprávnej sféry (zákaz chodenia na určité miesta, zákaz nadväzovať kontakt s určitými osobami).

V prípade otázok nás kontaktujte na office@akmv.sk

V prvom rade treba povedať, že konanie o obmedzení spôsobilosti je vždy spojené s ustanovením opatrovníka ako vyplýva z ustanovenia §248 ods.1 (Civilný mimosporový poriadok): „Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.“

Postupnosť súdu pri určovaní je v §27 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).“

Z ustanovenia vyplýva, že súd najprv zisťuje, či nemožno za opatrovníka určiť príbuzného (manžel, potomok, rodič) alebo inú osobu (osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti). Neexistuje však žiadna zákonná povinnosť, aby takáto osoba prevzala opatrovníctvo (napríklad ak by to vzhľadom na jej pracovný alebo osobný život nebolo možné).

Ak súd za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzného alebo inú osobu, ustanoví za opatrovníka obec (mesto) alebo jej zaradenie (len ak má právnu subjektivitu).

Ak by ste potrebovali v danej veci poradenstvo, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk

Viac sa dozviete v našom článku: https://www.akmv.sk/zbavenie-svojpravnosti-postup-lehoty-a-povinnosti-opatrovnika-2021/

Právomoc slovenských súdov vo veciach spôsobilosti na právne úkony s cudzím prvkom (ako napr. v prípade občanov iných štátov) upravuje zákon č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, 2 uvedeného zákona: „Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“ 

Obvyklým pobytom sa myslí miesto, kde sa daná osoba reálne, prevažne zdržiava, a teda obvyklý pobyt sa môže, ale nemusí zhodovať s miestom trvalého pobytu. Podľa odbornej literatúry: „Súd pri posudzovaní otázky, kde má osoba svoj obvyklý pobyt, musí brať do úvahy tú skutočnosť, kde sa osoba väčšinu roka zdržuje (napr. kde pracuje, prípadne študuje)… V súčasnosti právomoc slovenského súdu nie je vôbec viazaná na štátnu príslušnosť osoby…“ (LYSINA, P. a kol. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012, str. 247) 

Pokiaľ je teda obvyklým pobytom Vášho syna miesto na území Slovenskej republiky, je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na slovenský súd, pričom mieste príslušný bude okresný súd, v ktorého obvode má syn bydlisko. Postup pri konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je upravený v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Súčasná právna úprava umožňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (nie úplné zbavenie svojprávnosti). Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa podáva na okresný súd miestne príslušný podľa bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Návrh môže podať aj blízka osoba, teda aj Vy ako manželka. V návrhu je potrebné opísať skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Tieto skutočnosti sú následne posudzované súdnym znalcom.

Pokiaľ súd návrhu vyhovie a rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v rozsudku určí rozsah, v ktorom bude spôsobilosť na právne úkony obmedzená, resp. ktoré úkony nebude Váš manžel spôsobilý vykonávať. Zároveň súd ustanoví opatrovníka (pravdepodobne Vás), ktorý bude manžela v týchto úkonoch zastupovať.

Pokiaľ by ste boli ustanovená za manželovho opatrovníka, budete môcť za neho vykonávať úkony, na ktoré je jeho spôsobilosť obmedzená. Na tieto úkony nebudete potrebovať plnú moc. V praxi to pre Vás môže mať taký význam, že manžela budete môcť zastupovať aj pri úkonoch, na ktoré nebude možné aplikovať generálnu plnú moc, ktorú máte k dispozícií. Takisto by sa predišlo prípadným problémom, ak by bola v budúcnosti nejakým spôsobom spochybňovaná plná moc, ktorú Vám manžel udelil.

Presnú dĺžku konania nie je možné vopred určiť, vo všeobecnosti sa však väčšinou jedná o niekoľko mesiacov.

Prečítajte si aj: Zbavenie svojprávnosti – zmeny v právnej úprave od 1.7.2016

1. Súčasná právna úprava neumožňuje úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ale iba obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vo vzťahu ku konkrétnym právnym úkonom vymedzeným v súdnom rozhodnutí. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa môže týkať možností nakladania s majetkom, nevylučuje však, aby mohla osoba s obmedzenom spôsobilosťou na právne úkony nadobudnúť majetok, napr. aj dedením.
2. Pokiaľ dôjde k zániku opatrovníctva, napr. aj z dôvodu úmrtia opatrovníka a na strane opatrovanca naďalej existujú dôvody na ustanovenie opatrovníka, môže súd začať konanie o ustanovení nového opatrovníka aj ex offo, teda aj bez toho, aby bol podaný návrh na ustanovenie nového opatrovníka.

Súd pri ustanovení opatrovníka postupuje podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“). Podľa § 274 CMP: „V uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.“ 

Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba, ktorá na to spĺňa predpoklady. Odborná literatúra k predpokladom na strane opatrovníka uvádza: „spôsobilosť na právne úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, v prípade špecifického účelu – napr. pre správu majetku to môže byť vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov a tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie plynúcich.“ (SMYČKOVÁ, R. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, str. 861)

Právna úprava Slovenskej republiky už neumožňuje pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony ale len jej tieto spôsobilosti obmedziť.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa po novej úprave spravuje zákonom č. 161/2015 Z. z, Civilný mimosporový poriadok. V zmysle tohto zákona súdne konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony začína podaním návrhu na súd. 

Zákon nezakotvuje lehotu, do kedy by bol súd povinný v takýchto prípadoch rozhodnúť alebo uskutočniť určité úkony, ako napr. vytýčenie termínu pojednávania. 

Pokiaľ máte dojem, že vo Vašom prípade dochádza k prieťahom v súdnom konaní, prichádza do úvahy podanie sťažnosti podľa  § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V praxi sme sa stretli s tým, že súd (konkrétne Mestský súd Bratislava II) nesúhlasil s tým, aby boli osobe ustanovené viaceré osoby ako opatrovník po skončení konania.

Naopak, v praxi sa stretávame s tým, že niektoré súdy vyžadujú ustanovenie procesného opatrovníka pre konanie na súde a v niektorých prípadoch vyzývajú navrhovateľa, aby si tohto opatrovníka ustanovil sám napr. z radov ostatných príbuzných, inak ustanoví napríklad obed. 

V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia. Aj takomto prípade sa znalec vyjadril, že je na mieste obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri niektorých úkonoch. Samozrejme každá osoba sa posudzuje samostatne, či spĺňa predpoklady obmedzenia.

V praxi sme sa stretli s tým, že po podaní návrhu trvá aj niekoľko mesiacov, kým sa vydá súdne rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti. V konaní sa vo väčšine prípadov ustanovuje znalec a ten vyhotovuje znalecký posudok, to trvá aj cca 2 mesiace. Situáciu sťažuje aj to, že osoby nespolupracujú, v niektorých prípadoch sa realizovali opakované návštevy za účelom vzhliadnutia týchto osôb. 

Pokiaľ cieľom obmedzenia je prevzatie a držanie v zdravotníckom zariadení, odporúčame sa oboznámiť aj s konaním o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a držania v ňom.

Vzor správy opatrovníka neexistuje, oddelenie opatrovníkov príslušného súdu písomne vyzýva 2x do roka opatrovníka výzvou, kde je napísané, čo presne od nich potrebujú, čo majú doložiť, resp. oznámiť.

Prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu je závažným zásahom do jej osobnej slobody, a preto podlieha prísnemu súdnemu dohľadu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí hospitalizácia spĺňať tzv. Winterwerp test, ktorý vyžaduje, aby bola osoba preukázateľne duševne chorá, jej stav odôvodňoval nevyhnutnosť obmedzenia slobody a hospitalizácia trvala len dovtedy, kým tento stav pretrváva. Tieto princípy boli potvrdené aj v rozhodnutiach slovenských súdov, napríklad v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Pu/4/2019, ktoré zdôrazňuje, že súd musí dôkladne posúdiť povahu a stupeň narušenia psychického zdravia pacienta.

Ústavný súd SR v náleze I. ÚS 193/2013-56 zdôraznil, že rozhodovanie o prípustnosti hospitalizácie nesmie byť len formálnym procesom. Ak súd posudzuje prípustnosť prevzatia len na základe jedného lekárskeho vyjadrenia bez širšieho dokazovania, môže dôjsť k porušeniu práv pacienta. Podobne v rozhodnutí I. ÚS 79/93 konštatoval, že na dôkaz splnenia podmienok hospitalizácie nestačí len tvrdenie o ohrození, ale súd musí vykonať riadne dokazovanie vrátane výsluchu pacienta a lekára.

Dôležitým procesným aspektom je aj notifikačná povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktoré musí do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie osoby. Nesplnenie tejto povinnosti znamená automatickú neprípustnosť hospitalizácie, čo potvrdil rozsudok ESĽP v prípade Tkáčik vs. SR aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Pu/24/2018. Súd v ňom výslovne zamietol argumenty zdravotníckeho zariadenia o technických problémoch pri zasielaní oznámenia a zdôraznil, že akékoľvek zlyhanie v dodržaní tejto lehoty vedie k okamžitému prepusteniu hospitalizovanej osoby.

Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia zabezpečuje procesné záruky ochrany práv umiestneného, avšak v praxi naráža na viaceré problémy. Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka, no krátka lehota na rozhodnutie často znemožňuje dôkladné preverenie jeho vhodnosti. Umiestnený má právo na právne zastúpenie, avšak pre svoj zdravotný stav si advokáta spravidla nevie zabezpečiť a zákon neustanovuje povinné právne zastúpenie, ako je to v trestnom konaní. Zdravotnícke zariadenie je formálne účastníkom konania, avšak v praxi sa na úkonoch nezúčastňuje, pričom jeho stanovisko býva sprostredkované len ošetrujúcim lekárom, ktorý nemusí byť totožný s lekárom, ktorý vykonal prevzatie (zdroj: EPI).

Najvyšší súd SR v uznesení 2 Cdo 31/2018 zdôraznil, že výsluch umiestneného je kľúčovým prvkom konania a mal by ho vykonať priamo sudca, čo potvrdzuje aj judikatúra ESĽP. Výnimky sú prípustné len vo výnimočných prípadoch, ak už bol umiestnený v minulosti posudzovaný a jeho stav sa nemení. Súd je povinný oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou, avšak pre krátkosť lehoty na rozhodnutie nie je vždy možné získavať dodatočné lekárske záznamy, čo môže obmedziť rozsah dokazovania.

Dobrý deň, 

Vo Vašom prípade prichádza do úvahy inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“). 

Podľa § 2354 CMP „Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.“

Ak potrebujete čo najrýchlejšie docieliť, aby sa Vaša sestra neodsťahovala z domova dôchodcov, resp. jej v tom v záujme jej vlastného zdravia zabrániť, môžete ešte pred podaním návrhu vo veci samej (t. j. návrhu na obmedzenie spôsobilosti Vašej sestry na právne úkony) podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ktorým Vás môže súd dočasne (t. j. do právoplatného ukončenia konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony) ustanoviť za opatrovníčku Vašej sestry v konaniach o rozhodovaní o jej umiestnení v zariadení sociálnych služieb. 

Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

Nariadenie neodkladného opatrenia musí byť vždy odôvodnené naliehavou potrebou, pričom súd v tomto konaní rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov (napr. lekárske správy), ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Vzhľadom na to, že ide o dočasné opatrenie, súd nie je povinný vykonávať dokazovanie na úplné zistenie skutkového stavu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude Vašou povinnosťou osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov, by bolo právo ohrozené.