Zníženie výživného na dieťa

Otázka:

Máme dve deti neplnoleté 15 a 16 ročné. Odišiel som zo spoločnej domácnosti tri a pol roka dozadu, dva roky sme rozvedení, do rozvodu som platil 100 € na dieťa, po rozvode dane súdom platím 200 € na dieťa. Som zamestnaný invalidný dôchodca s príjmom cca 1 500€ plat + oficiálne diéty podľa odrobených dní v mesiaci + dôchodok 450 €. Nakoľko so invalid, snažím sa poctivo platiť výživné a včas, ako je dané súdom. Počas dvoch rokov ako som rozvedený som bol viac krát PN a moje príjmy klesli na 600 € + dôchodok, musím stále platiť rovnakú čiastku výživného alebo môžem len adekvátnu sumu podľa mojich príjmov? Momentálne klesám s príjmom každým mesiacom kvôli invalidite, čo môžem urobiť kvôli zníženiu výživného?

Odpoveď:

Ak sa Vaša finančná a sociálna situácia výrazne zmenila, môžete podať návrh na súd na zníženie výživného. Vyplýva to z § 78 zákona o rodine, podľa ktorého Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.” V zmysle odbornej právnej literatúry (Horváth, E.: Zákon o rodine – komentár. Iura edition 2014) “K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť – nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia zrušenia vyživovacej povinnosti).”

 

Ako uvádza zákon, je potrebné podať návrh na súd. Návrh na zníženie výživného musí obsahovať najmä tieto náležitosti:

  • označenie rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného – navrhovateľ
  • označenie dieťaťa a ak ide o maloleté deti, je potrebné označiť aj jeho zákonného zástupcu
  • označenie rozhodnutia, na základe ktorého bola naposledy určená výška výživného 
  • opodstatnené dôvody, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ako aj návrh výšky výživného, ktoré bude spôsobilý platiť. Odporúčame túto skutočnosť potvrdiť konkrétnymi dôkazmi

 

Zároveň upozorňujeme, že ak dôjde k rozhodnutiu o zníženie výživného za uplynulý čas, spotrebné výživné sa nevracia. 

Zákon ukladá povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa alebo dieťa, ktoré sa neustále pripravuje na povolanie aj rodičovi, ktorý nemá príjem na to, aby bol spôsobilý výživné platiť. A to vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.”

 

Ak máte záujem o prípravu návrhu na zvýšenie alebo zníženie výživného, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo telefonicky na +421 915 046 749.

Otázka

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či môžem žiadať o zníženie výživného, ak som ZŤP.

Odpoveď:

Ak sa rodič, ktorému bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, stane ťažko zdravotne postihnutou osobou, v dôsledku čoho sa zníži jeho príjem z pracovnej činnosti alebo o tento príjem úplne príde, nejde bez ďalšieho o dôvod pre zrušenie alebo obmedzenie vyživovacej povinnosti (aj napriek tomu, že finančné možnosti rodiča prispievať na výživu jeho dieťaťa sú očividne značne obmedzené). Zmenu výšky výživného možno dosiahnuť opäť len prostredníctvom súdu.

 

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.“

 

Podľa § 78 ods. 3 ZR „Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“

 

Pri opätovnom stanovení výšky výživného súd povinne prihliadne tiež na aktuálne „schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 ZR).“

 

Zároveň upozorňujeme na ustanovenie § 62 ods. 3 ZR, podľa ktorého „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

 

Suma životného minima pre obdobie od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 je stanovená opatrením MPSVaR SR č. 149/2024 Z. z.. Podľa tohto opatrenia sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, považuje suma alebo úhrn súm 125,11 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. 30 % z tejto sumy bude predstavovať 37,53 eur.

Ďalšie zaujímavé informácie o platení výživného môžete nájsť v tejto sekcii.

Otázka

Je možné žiadať o zníženie výživného po strate zamestnania?

Odpoveď:

Dobrý deň,

Súd môže zmeniť výšku výživného len ak má za preukázané, že došlo k tak významnej zmene pomerov buď na strane oprávneného, alebo na strane platiaceho rodiča, že ponechať sumu výživného v pôvodnej výške by bolo zjavne nespravodlivé (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine, ďalej len „ZR“). Pri zmene pomerov súd vždy skúma vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZR).

Stratu zamestnania povinného rodiča možno podľa nášho názoru jednoznačne považovať zmenu pomerov. Súd však bude v takom prípade skúmať aj príčiny a dôvody, pre ktoré došlo k strate zamestnania (R 101/1967). Pri určovaní výšky výživného totiž súd vždy prihliadne na „schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného„, a to obzvlášť vtedy, „ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZR).“

Ďalšími príčinami zmeny pomerov môžu byť napr. dlhodobá práceneschopnosť, zhoršenie zdravotného stavu, uzavretie nového manželstva, narodenie / osvojenie ďalšieho dieťaťa a z toho vyplývajúcej novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod.