Zodpovednosť za pôžičku bývalého manžela po rozvode

Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.februára 1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972:  „Ak uzavrie za trvania manželstva a BSM zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec.“

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4 Cz 10/1966, R 46/1966: „Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 UZ nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle § 496 OZ (teraz § 853 OZ) vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom“.

Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo/8/2010: „Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník spoluvlastníkom. Predpokladom možnosti postupu podľa tohto ustanovenia je:

1. Existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh)
2. Vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM

Aj keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii ) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov.“

V zmysle odbornej právnej literatúry (Občiansky zákonník I Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019):  „Právnym dôsledkom ustanovenia §147 je, že v prípade nesplnenia samostatného záväzku jedného z manželov sa veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky nielen z výlučného majetku povinného manžela, ale aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto ustanovenie nemá za následok vznik spoločného záväzku manželov, upravuje iba spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľa len jedného z manželov pri výkone rozhodnutia tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, avšak nie z výlučného majetku druhého manžela. Zaviazaným voči veriteľovi zo záväzkového vzťahu bude aj naďalej iba ten z manželov, ktorému vznikol samostatný záväzok za trvania manželstva. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude možný na základe rozhodnutia zaväzujúceho len jedného z manželov. Osobitné rozhodnutie proti druhému manželovi sa nevyžaduje.“

V prípade potreby pomoci s riešením majetkových vzťahov a dlhov po rozvode vám naša advokátska kancelária poskytne odborné právne poradenstvo: Vyporiadanie majetku porozvode.