Právo rodiča stýkať sa so svojím dieťaťom s pobytom v inom štáte

Právo stýkať sa so svojím dieťaťom majú (pokiaľ im rodičovské práva neboli obmedzené) obidvaja rodičia, bez ohľadu na to, či žijú v spoločnej domácnosti alebo nie, a to aj v prípade, že dieťa nežije v tom istom štáte ako rodič. 

Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980 (ďalej ako „Dohovor“) sa vzťahuje aj na prípady, keď má dieťa obvyklý pobyt v Slovenskej republike a rodič v niektorom z ďalších zmluvných štátov Dohovoru. 

V zmysle čl. 5 písm. b ) Dohovoru „právo styku“ zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.“ 

Dohovor zakotvuje povinnosť zmluvných štátov určiť ústredný orgán na vykonávanie povinností ukladaných Dohovorom. V zmysle čl. 21 Dohovoru sa osoba, ktorej právo styku s dieťaťom bolo porušené, môže obrátiť so žiadosťou o prijatie opatrení na zabezpečenie práva styku na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo iného zmluvného štátu, pričom „Ústredné orgány prijímajú opatrenia, aby podľa možnosti odstránili všetky prekážky výkonu tohto práva a môžu samy alebo prostredníctvom iných orgánov alebo osôb podať návrh na začatie konania na úpravu práva styku alebo ochranu tohto práva a na zabezpečenie plnenia podmienok, ktorými môže byť výkon tohto práva podmienený, alebo napomáhať začatiu takéhoto konania.“ Ústredným orgánom na účely Dohovoru v Slovenskej republike je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej ako „Centrum“). 

Osobe, ktorá má obvyklý pobyt na území zmluvného štátu Dohovoru tiež vzniká nárok na procesnú pomoc a právne poradenstvo v každom zmluvnom štáte za rovnakých podmienok, aké majú občania tohto štátu. Podľa telefonickej informácie od pracovníkov Centra je v prípadoch, kedy došlo k porušeniu práva na styk s dieťaťom potrebné, aby rodič kontaktoval ústredný orgán na vykonávanie povinností ukladaných Dohovorom v štáte svojho obvyklého pobytu (za predpokladu, že sa jedná o zmluvný štát Dohovoru), ktorý klientovi poradí, predloženie ktorých dokumentov bude potrebné (pôjde najmä o žiadosť, rodný list dieťaťa a pod.). Následne Ústredný orgán kontaktuje slovenské Centrum, ktoré sa pokúsi o dosiahnutie dohody s druhým rodičom dieťaťa. Pokiaľ nedôjde k dohode, Centrum môže napomáhať pri začatí konania o úpravu práva styku. 

V tejto súvislosti uvádzame, že Dohovor rodičovi nebráni, aby sa s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletému obrátil priamo na súd. 

Pokiaľ má dieťa obvyklý pobyt v Slovenskej republike, právomoc vo veci práv a povinností k dieťaťu bude mať v zmysle čl. 8 Nariadenia 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 slovenský súd. 

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého bude v konaní miestne príslušný súd v obvode bydliska maloletého.