Predbežné prejednanie sporu ako nový inštitút civilného procesu od 01.07.2016

Predbežné prejednanie sporu prináša so svojou kodifikáciou veľké očakávania, a to zefektívnenie a zrýchlenie sporového konania. Tento inštitút nie je obligatórny a teda je na zvážení súdu, resp. sudcu, či pred prvým pojednávaním nariadi alebo nenariadi predbežné prejednanie sporu. Inými slovami, prejavom fakultatívnosti je to, že sudca môže nariadiť rovno pojednávanie v zmysle ustanovenia § 177 Civilného sporového poriadku a nemusí sa zaoberať predbežným prejednaním veci, resp. jeho nariadením. Cieľom alebo účelom predbežného prejednania sporu je vyjasnenie predmetu sporu/merita veci a najmä diskusia o možnosti ukončenia sporu zmierlivou cestou. V dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku účel tohto inštitútu predkladateľ návrhu obhajoval takto: „…pri správnej a uvážlivej aplikácii disponuje tento inštitút potenciálom výrazne zrýchliť konanie, taktiež má slúžiť na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci.“

V súlade s ustanovením § 168 sa na predbežné prejednanie sporu vzťahujú ustanovenia o pojednávaní, ak nie je ustanovené inak. Ustanovenia upravujúce predbežné prejedanie sporu sú k ustanoveniam upravujúcim pojednávanie vo vzťahu špeciality. To sa prejavuje napr. pri predvolávaní na pojednávanie. Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania sporu. Tu vidíme pôsobenie špeciality, keďže v súlade s ustanovením § 178 Civilného sporového poriadku na pojednávanie súd predvoláva v zásade len zástupcu strany sporu a samotnú stranu nepredvoláva. Stranu predvolá len vtedy, ak je potrebné vykonať jej výsluch. Zákon požaduje, aby predvolanie na predbežné prejedanie bolo doručené do vlastných rúk.

Počas predbežného prejednania sporu súd v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. Mediácia je mimojustičná/mimosúdna činnosť, počas ktorej strany sporu pomocou mediátora riešia svoj spor, ktorý medzi nimi vznikol z právneho vzťahu. Dohoda, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná.

Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Súd zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. Ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej. K tomu uviedol predkladateľ návrhu zákona nasledovné: „ …nakoľko sa ustanovenia o pojednávaní vzťahujú primerane, môže sa vykonať elementárne dokazovanie a v týchto prípadoch v zmysle zásady hospodárnosti sa môže rozhodnúť aj vo veci samej, v merite veci, čo je plne v súlade s nosným princípom rekodifikovaného Civilného sporového poriadku, teda princípom arbitrárneho poriadku.“ Samozrejme počas predbežného prejednania veci môže dôjsť aj k inému/nemeritórnemu rozhodnutiu, ktorým sa vec skončí, napr. odmietnutie žaloby a pod.

Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup doručenia žaloby podľa ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Tu sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o rozsudku pre zmeškanie žalobcu (§ 278 Civilného sporového poriadku). Žalobca musí byť o tomto následku v predvolaní na predbežné prejednanie sporu poučený. Súd nerozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo zamietnutie žaloby.

Ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup doručenia žaloby podľa ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Aj tu sa primerane použijú ustanovenia civilného sporového poriadku o rozsudku pre zmeškanie žalovaného (§ 274 Civilného sporového poriadku). O tomto následku musí byť žalovaný poučený v predvolaní na predbežné prejednanie. Rovnako súd nerozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo zamietnutie žaloby.

In fine upozorňujeme, že v súlade s ustanovením § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa Civilný sporový poriadok použije na konania, kedy bola žaloba podaná do 30. júna 2016, nemožno uplatňovať ustanovenia Civilného sporového poriadku o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.