Pripravované zmeny v Obchodnom zákonníku s účinnosťou od 1.1.2015

Ponúkame Vám prehľad, aké sú pripravované zmeny v Obchodnom zákonníku:

Register diskvalifikácie je register, v ktorom sa vedú osoby, ktoré nemôžu byť účinne ustanovené ako členovia štatutárnych resp. dozorných orgánov obchodných spoločností a družstiev. Spravidla ide o vedenie týchto osôb v registri po určitú dobu. Tento inštitút funguje už vo viacerých krajinách. Správa a riadenie obchodnej korporácie je v skutočnosti správou cudzieho majetku. Cieľom je najmä zachovať lojalitu voči spoločnosti a spoločníkom, záujmom zastupovaného zo strany vedúcej osoby, zachovanie povinnosti konať s odbornou, náležitou, starostlivosťou pri zariaďovaní záležitostí zastupovaného.

Základným princípom tejto právnej úpravy je požiadavka, aby podkladom pre diskvalifikáciu (vylúčenie) určitej osoby ako tzv. vylúčeného zástupcu, bolo rozhodnutie vydané súdom. Prvým z rozhodnutí, ktoré bude znamenať diskvalifikáciu, bude rozhodnutie súdu vydané v trestnom konaní, ako zákaz výkonu činnosti. Ďalším z rozhodnutí, ktoré bude znamenať diskvalifikáciu, bude rozhodnutie súdu vydané v rámci konkurzného konania a to pri skonštatovaní, že osoba porušila povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto je povinná zaplatiť nielen sankciu za porušenie tejto povinnosti, ale bude aj diskvalifikovaná z vykonávania funkcie člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstve. Diskvalifikovaná osoba bude znášať následky svojho opomenutia (zmluvná pokuta) a popritom aj následky diskvalifikácie a to po dobu troch rokov.

Údaje vedené v registri diskvalifikácie nebudú verejne dostupné, aj keď je tu zámer, časom vybudovať verejne prístupný register. Zatiaľ bude možné zistiť zástupcov, ktorí budú diskvalifikovaní, na verejne prístupnom Obchodnom registri, z ktorého budú v dôsledku diskvalifikácie vymazaní. Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne zaťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

Novela chce zaviesť dva typy s.r.o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu (napr. 25 tis. eur) a so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami pre tvorbu a udržanie. Charakteristickým znakom kapitálových spoločností je existencia povinne tvoreného základného imania, ktoré je peňažným vyjadrením súčtu peňažných a nepeňažných vkladov jednotlivých spoločníkov. Základné imanie poskytuje veriteľom záruku dôveryhodnosti spoločnosti vo vzťahu k plneniu jej záväzkov.

V dôvodovej správe sa uvádza „Navrhuje sa preto, aby sa najmä po vzore nemeckého MoMiG (Gesetz zur Modernisierung des GmbH – Rechts und zur Bekämpfung von Missbräuchen) z roku 2008 vytvoril právny základ pre rozlíšenie dvoch typov spoločnosti s ručením – „riadnych“, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a „start – up“ spoločností s ručením obmedzeným, ktoré bude možné vytvárať už so základnými imaním od 1 eura. Právna úprava ich statusu však bude zakladať niektoré obmedzenia, najmä pokiaľ ide o tvorbu vlastných zdrojov, ich udržiavanie a vyplácanie zisku. Spoločne s podporou vytvárania „startupov“ a ich potrebou vytvárania základného imania len v zanedbateľnej výške, sa na zamedzenie prenášania podnikateľského rizika na veriteľov navrhuje zaviesť ustanovenia, ktoré budú upravovať pravidlá pre financovanie kapitálových obchodných spoločností a to najmä v situácii, kedy hrozí úplné prenesenie podnikateľského rizika na veriteľov spoločnosti – kríza spoločnosti.“

V súvislosti so znížením požiadavky na vytváranie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje, aby sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré nemajú základné imanie aspoň vo výške 25 tis. EUR označovali ako „spoločnosti povinné uvádzať základné imanie“. Rozhodujúca bude hodnota základného imania zapísaná v obchodnom registri (bez ohľadu na rozsah splatenia). Spoločnosti povinné uvádzať hodnotu základného imania budú povinné na obchodných dokumentoch vždy uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia.

Navrhuje sa, s ohľadom na podporu tzv. „startupov“, aby spoločnosť s ručením obmedzeným mohla byť založená aj so základným imaním 1 euro. Určité obmedzenia pre možnosť zneužívania takejto formy obchodnej spoločnosti najmä vo vzťahu k veriteľom budú zavedené ustanoveniami o kríze kapitálovej spoločnosti, obmedzením vyplácania zisku, ako aj povinnosťou uvádzať na obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Takáto forma obchodnej spoločnosti sa nebude hodiť na akýkoľvek typ podnikania.

Kríza spoločnosti sa vymedzuje platobnou neschopnosťou, predlžením ako aj nedostatkom vlastných zdrojov krytia majetku, tzv. hroziacim úpadkom. Navrhuje sa stanoviť hranicu na pomer vlastných a cudzích zdrojov. Spoločníci, ktorých spoločnosť sa ocitla v kríze, sú v tomto stave postavení pred zásadné rozhodnutie: buď podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo zachrániť spoločnosť doplnením zdrojov alebo reštrukturalizáciou záväzkov.

Úver alebo obdobné plnenie, ktoré úveru hospodársky zodpovedá, ktoré spoločník poskytne spoločnosti, ktorá sa nachádza v kríze sa považuje za nahrádzajúce jej vlastné zdroje. Ide o to, že z vonkajšieho pohľadu pôjde stále o cudzie zdroje, avšak z vnútorného pohľadu obchodnej spoločnosti sa uspokojenie nárokov z nich podriadi uspokojovaniu iných veriteľov.

Ak sa rozhodnú pre záchranu spoločnosti, mali by doplniť vlastné zdroje spoločnosti, čo však často neurobia a doplnenie zdrojov riešia skôr doplnením cudzích zdrojov. Navrhuje sa, aby sa takéto cudzie zdroje poskytnuté počas krízy považovali za vlastné zdroje a nemohli byť počas krízy vrátené. Plnením nahradzujúcim vlastné zdroje sa rozumejú najmä pôžičky, úvery, dočasné poskytnutie majetkových hodnôt obchodnej spoločnosti, pri ktorých existuje záväzok spoločnosti na ich vrátenie.

Zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje je ústrednou témou navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zaviesť všeobecný zákaz vrátenia v kríze poskytnutých plnení dotknutým spoločníkom, pokiaľ sa kapitálová obchodná spoločnosť v kríze ešte nachádza.

Navrhuje sa osobitne upraviť niektoré povinnosti štatutárneho orgánu počas krízy, ktorých nesplnenie bude mať za následok porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Nesplnenie týchto povinností môže v konečnom dôsledku viesť k diskvalifikácii. V predpisoch konkurzného práva sa bude prihliadať aj na to, aké opatrenia člen štatutárneho orgánu, voči ktorému je zodpovednosť vyvodzovaná, navrhol, či uskutočnil počas krízy.

Pokiaľ ide o vlastné predpisy konkurzného práva, predkladateľ v tejto súvislosti reaguje jednak na podnety aplikačnej praxe týkajúce sa riešenia otázok súvisiacich s usporiadaním nárokov veriteľov, ktorým zároveň svedčí výhrada vlastníctva v pomeroch konkurzu a jednak na úlohu z akčného plánu boja proti daňovým podvodom, v zmysle ktorej sa majú sprísniť podmienky pre zodpovednosť za úpadok.

Veritelia sú v súčasnosti oprávnení iniciovať konkurzné konanie v dôsledku predpokladanej platobnej neschopnosti dlžníka. Pri zisťovaní úpadku sa presadzuje vyšetrovacia zásada, nezbavuje to veriteľa osvedčujúceho úpadok povinnosti tvrdenia a navrhovania dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. V takomto type konania je významné, aby súd medzi jednotlivých účastníkov správne rozložil dôkazné bremeno.

Zodpovednosť za oneskorené iniciovanie konkurzného konania bude chránená dojednaním zmluvnej pokuty pre porušenie tejto povinnosti voči osobe, ktorá je povinná iniciovať konkurzné konanie. Na účely zamedzenia zbavenia sa zodpovednosti sa navrhuje v právnej úprave obchodných spoločností a družstva vylúčenie možnosti odvolať sa na uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti.

Usporiadanie nárokov osôb, ktorým svedčí výhrada vlastníctva, v navrhovanej právnej úprave bude vychádzať z ustanovení hmotného práva. Ten, kto na základe kúpnej zmluvy dlžníkovi pred vyhlásením konkurzu ako predávajúci odovzdal vec s výhradou vlastníctva, sa má možnosť pri vyhlásení konkurzu rozhodnúť, či bude požadovať naďalej plnenie podľa kúpnej zmluvy alebo si uplatní právo na vrátenie veci. Predávajúci s výhradou vlastníctva je oprávnený na vylúčenie veci z konkurznej podstaty.

Navrhuje sa rozšíriť možnosti pre veriteľov domáhať sa rozhodnutia súdu o priznaní hlasovacích práv a to nielen v konkurze, ale v určitých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Z dôvodovej správy vyplýva, že: „rozhodnutie o priznaní hlasovacích práv má povahu predbežného opatrenia konkurzného súdu a rozšírenie možnosti rozhodovania súdu v týchto prípadoch pomôže zamedziť špekulatívnemu popretiu pohľadávok, kedy veriteľ je odkázaný na domáhanie sa práv v incidenčnom konaní.“

V súvislosti s plánovanou novelizáciou Obchodného zákonníka sa mení a dopĺňa aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Doteraz je poplatok za výpis z obchodného registra v listinnej podobe vo výške 6,50 € a za výpis z obchodného registra v elektronickej podobe poplatok vo výške 0,33 €. Od 1. januára 2015 by malo byť vyhotovenie a vydanie výpisu z obchodného registra v elektronickej podobe bezplatné. Cieľom má byť zjednodušenie prístupu k výpisom z obchodného registra. V súvislosti s registrom diskvalifikovaných osôb sa zavádza aj poplatok za vydanie osvedčenia o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie, a to vo výške 2,50 € za každú, aj začatú stranu.

Účinnosť týchto zmien sa navrhuje na 1. januára 2015 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré si vyžadujú postupnú adaptáciu do podnikateľského prostredia.