Rozhodcovské konanie – základné informácie

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať také spory, ktoré účastníci konania pred súdom majú možnosť skončiť súdnym zmierom.

V takomto konaní nemožno rozhodovať spory:

V rozhodcovskom konaní sú rozhodovaním poverení ustanovení rozhodcovia. Každý rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na rozhodcovskom súde. Do tohto zoznamu môže nahliadnuť každý, zoznam je zverejnený. Zmluvné strany majú možnosť si priamo v rozhodcovskej zmluve dohodnúť konkrétneho rozhodcu. Táto možnosť je využívaná iba veľmi zriedkavo. Postup pri ustanovovaní rozhodcu vyplýva z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Ustanovený rozhodca musí písomne potvrdiť súhlas s menovaním a zároveň musí vyhlásiť, že nie je zaujatý vo vzťahu k sporovým stranám alebo k ich právnym zástupcom.

Rozhodcovskou zmluvou sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je platná len ak má písomnú formu. Prípadné nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy môže byť nahradené vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej. Ak to v rozhodcovskej zmluve zmluvné strany výslovne nevylúčia, sú právne následky rozhodcovskej zmluvy záväzné aj pre ich právnych nástupcov. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zmluvnými stranami takejto dohody môžu byť fyzické osoby, právnické osoby, ale aj štát.

Rozhodcovské konanie, tak isto ako aj klasické súdne konanie začína na návrh. Žalobu podáva zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy, prípadne právny zástupca tejto strany.

Základnou zásadou rozhodcovského konania je rovnosť účastníkov. Nikomu nemožno brániť, ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Táto zásada umožňuje využívať procesné ustanovenia, napr. právo na žalobnú odpoveď, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkazy a iné. Rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní neprikláňa na ani jednu stranu. Dôkazy nevykonáva ex offo, ani nevyvíja žiadnu iniciatívu pri ich navrhovaní. Neuplatňuje sa tu vyhľadávacia zásada. Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku nie je možné, len ak je takáto dohoda uvedená v rozhodcovskej zmluve. Bez takejto dohody je preskúmanie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Ak sa účastník rozhodcovského konania cíti poškodený, môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú ustanovené v zákone o rozhodcovskom konaní.