Rozvod od 01.07.2016 podľa nového Civilného mimosporového poriadku

Pri príprave návrhu na rozvod manželstva je nevyhnutné pracovať aj s ďalšími právnymi predpismi, a to najmä zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“) a zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Zákon o rodine“).

Otázka vecnej príslušnosti je upravená v Civilnom sporovom poriadku, ktorý má povahu všeobecného predpisu –lex generalis- vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Tento vzťah je vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

V súlade s ustanovením § 12 Civilného sporového poriadku je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd. Civilný mimosporový poriadok osobitne nerieši vecnú príslušnosť súdov, a tak sa aplikuje v zmysle zásady vzťahu oboch právnych predpisov toto ustanovenie aj na mimosporové konania. Pre konanie o rozvod manželstva je tak vecne príslušný okresný súd.

Miestna príslušnosť súdu pre konanie o rozvod manželstva je upravená v ustanovení § 92 Civilného mimosporového poriadku, kedy: „Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal.“ Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. K významu pojmu bydlisko sa vyjadruje aj dôvodová správa k Civilnému mimosporovému poriadku: „Predkladateľ v celom Civilnom mimosporovom poriadku preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.“

V mimosporovom konaní súd ex off (bez návrhu) skúma všetky príslušnosti súdu. Ak zistí, že nie je príslušný, vec bezodkladne postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov konania (§6).

Konanie Konanie o rozvod manželstva sa začína len na návrh jedného z manželov. Každý návrh na rozvod manželstva musí obsahovať:

Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov, tak aby jeden rovnopis bolo možné založiť do súdneho spisu a každý účastník dostal jeden, ak je to potrebné. Pokiaľ ide o konanie o rozvod manželstva s maloletými deťmi návrh by sa mal predložiť v troch vyhotoveniach. Ak v manželstve nie sú maloleté deti, stačia dva rovnopisy návrhu. Samozrejme návrh musí byť vlastnoručne podpísaný navrhovateľom. Zákon nepožaduje uvedenie dátumu na návrhu.

Zákon určuje okruh účastníkov konania o rozvod manželov, ktorými sú obaja manželia. Ak navrhovateľ konania o rozvod manželstva vezme návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím nesúhlasí. Tento súhlas druhého manžela sa nevyžaduje a súd konanie zastaví, pokiaľ nebol návrh na rozvod manželstva ešte druhému manželovi doručený.

Počas konania súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak to sudca považuje za účelné a umožňujú to okolnosti prejedávanej veci, môže súd účastníkov konania vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

Zaujímavou právnou úpravou v Civilnom mimosporovom poriadku je ustanovenie § 97, podľa ktorého súd konanie zastaví, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Súd konanie nezastaví, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil vyhlási, že na prejednaní veci trvá.

V súlade s ustanovením § 98 ods. 1: „Ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.“ Súd následne pokračuje v konaní na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.

Ak počas konania jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd konanie zastaví. Ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví. Inými slovami, ak jeden z manželov zomrie súd konanie zastaví. Ak zomrie jeden z manželov po vyhlásení rozsudku, ale ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, súd uznesením rozsudok zruší a konanie zastaví.

Pokiaľ ide o trovy konania tak platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zákon ale dáva súdu možnosť trovy priznať, ak to vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za spravodlivé.

Proti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozviedlo, zákon nepripúšťa dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora, ani žalobu na obnovu konania.

Záverom dodávame, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.