AKMV 
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) preto obmedzuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony dosiahnutím plnoletosti (§ 8 ods. 1 OZ). Plnoletosť sa štandardne nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života (§ 8 ods. 2 OZ), pred dosiahnutím tohto veku jedine uzavretím manželstva.
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk.
Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne – to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého (jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie), ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého. Inými slovami, podstatné je, či priemerné dieťa v tej-ktorej vekovej skupine by bolo možné považovať za spôsobilé na ten-ktorý právny úkon. Až od tohto objektívneho kritéria sa následne posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa. Je tomu tak najmä preto, aby si osoba uzatvárajúca právny úkon s maloletým mohla urobiť úsudok o jeho vyspelosti len z odhadu jeho veku, bez toho, aby musela skúmať jeho skutočnú vyspelosť (zdroj: Fekete I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).
Prečítajte si aj: Neodkladné opatrenie vo veciach maloletých detí
Uzavretie zmluvy, prijatie daru maloletým
Ako príklad Fekete ďalej uvádza, že „(…) maloletý by mohol platne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne motorového vozidla, ak by jeho cena bola úmerná príjmom maloletého a možným úsporám z nich (Z IV, s. 353). Maloletý môže ďalej za určitých predpokladov uzavrieť poistnú zmluvu, a to vtedy, ak má príjem z vlastnej pracovnej činnosti, súčasne ide o poistenie veci, s ktorou môže maloletý voľne disponovať. (zdroj: Fekete I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011).“
Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 1005/1999: „Maloletý je spôsobilý na prijatie daru, ak ho možno vzhľadom na jeho vek považovať za schopného pochopiť podstatu darovacej zmluvy a ak darovanie zároveň znamená preňho finančný prospech, a to aj vyšších hodnôt. Maloletý môže bez akýchkoľvek pochybností sám prijať dar peňazí alebo predmetov, ktoré sa mu obvykle darujú pri rôznych príležitostiach. Na druhej strane nie je spôsobilý bez zastúpenia platne uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k následným povinnostiam či obmedzeniam ťaživo vplývajúcim na jeho osobné a majetkové pomery, príp. ktorá by aspoň hrozila ťažkosťami pre obdarovaného.“
V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia (§ 26 OZ). Zastupovanie maloletého dieťaťa je v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) súčasťou rodičovských práv, ktoré majú obaja rodičia maloletého.
Správa majetku maloletého
Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia (§ 31 ods. 1 ZR). Z tohto pravidla však existuje niekoľko výnimiek týkajúcich sa predovšetkým správy majetku maloletého dieťaťa.
Najvýznamnejšiu z nich zakotvuje ustanovenie § 28 OZ, ktoré hovorí, že: „Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“
Spravovať majetok sú oprávnení a povinní na prvom mieste rodičia maloletého (§ 32 ZR), no ak by tí nedokázali zabezpečiť správu majetku ich dieťaťa alebo by z ich strany hrozil konflikt záujmov, v strede ktorého stojí majetok maloletého, súd môže na účel spravovania majetku ustanoviť maloletému tzv. majetkového opatrovníka (§ 33 ods. 1 ZR), prípadne môže túto úlohu zveriť obci alebo inej právnickej osobe (§ 33 ods. 3 ZR). Oprávnenie majetkového opatrovníka spravovať majetok maloletého je limitované ustanovením § 33 ods. 5 ZR, ktoré prikazuje majetkovému opatrovníkovi vyhýbať sa akýmkoľvek neprimeraným rizikám, ktorými by mohol ohroziť spravovaný majetok. Platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka môže súd podmieniť svojím súhlasom.
Prečítajte si aj: Opatrovník maloletého dieťaťa
Schválenie úkonu malelotého súdom
Právomoc súdu je založená aj v prípade, keď sa rodičia maloletého nedokážu dohodnúť o správe majetku ich dieťaťa a podajú preto návrh na súd, aby v tejto veci rozhodol za nich. Stačí pritom, aby návrh podal len jeden z rodičov (§ 35 ZR).
To, čo možno nazvať bežnou vecou, závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Za bežnú vec nemožno podľa odbornej literatúry považovať prevod nehnuteľnosti, prevod spoluvlastníckeho podielu, dedičskú dohodu a iné právne úkony väčšej hodnoty (zdroj: Ficová, S. In: Cirák, J., Ficová, S.a kol. Občianske právo. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2008, s. 318.).
Ďalšiu výnimku zo zastupovania maloletého dieťaťa v plnom, neobmedzenom rozsahu stanovuje § 12 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý hovorí, že: „V mene a na účet fyzickej osoby, ktorá z dôvodu nedostatku veku alebo rozhodnutia súdu nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, možno živnosť prevádzkovať so súhlasom súdu, ak to navrhne jej zákonný zástupca.“
Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Podľa § 119 CMP „Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.“
