Založenie akciovej spoločnosti
Založenie akciovej spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií je obsiahnuté v ust. § 172 OBZ. Celé navrhované základné imanie spoločnosti sa v tomto prípade zaväzujú splatiť samotní zakladatelia, odpadá tak upisovanie akcií a nekoná sa ani ustanovujúce valné zhromaždenie spoločnosti. Spoločnosť však nie je založená zakladateľskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou, nakoľko je nutné, aby po uzatvorení zakladateľskej zmluvy alebo vydaní zakladateľskej listiny zakladatelia, ktorí majú právne postavenie ustanovujúceho valného zhromaždenia, svojim rozhodnutím akciovú spoločnosť založili, zvolili osoby, ktoré budú členmi ich orgánov a schválili stanovy. Toto ich rozhodnutie musí mať formu notárskej zápisnice. V tomto prípade ide o notársky zápis o úkone zakladateľov, čiže o notársky zápis podľa ust. § 62 – 71 notárskeho poriadku.
Podmienkou pre uvedené rozhodnutie zakladateľov v pozícii ustanovujúceho valného zhromaždenia OBZ bližšie neupravuje. Preferuje sa však názor, že v dobe rozhodovania by mali byť splnené podmienky totožné s predpokladmi, ktoré obchodný zákon vyžaduje pre konanie valného zhromaždenia, t.j. malo by byť upísané celé základné imanie, splatených 30% akcií, ktoré majú byť splatené peňažnými vkladmi a celé emisné ážio u týchto akcií. Pokiaľ totiž zákon predpisuje tieto požiadavky z dôvodu ochrany tretích osôb pre ustanovujúce valné zhromaždenie, nie je dôvod od nich upúšťať ani u jednorázového spôsobu založenia akciovej spoločnosti, pokiaľ zákon stanoví, že postavenie ustanovujúceho valného zhromaždenia majú zakladatelia.
Zakladatelia by tiež mali chváliť hodnotu nepeňažných vkladov a počet akcií, ktoré majú byť ako protihodnota na jednotlivé nepeňažné vklady vydané, a to aj napriek tomu, že je to požiadavka nadbytočná, pretože toto schválenie je vlastne obsiahnuté v prejave vôle zakladateľov pri podpise zakladateľskej zmluvy. Zákonná úprava nie je v tomto bode úplne jasná.
V ust. § 172 ods. 2 OBZ upravuje zákon pre rozhodovanie zakladateľov o založení spoločnosti, avšak z formulácií doslovne vyplýva, že zakladateľská zmluva môže ohľadne počtu zakladateľov, ktorí sa musia rozhodovania zúčastniť, i počtu zakladateľov, ktorí musia prejaviť s rozhodovaním súhlas, obsahovať ľubovoľné riešenie.
Ust. § 172 OBZ sa uplatní tiež u jednorázového založenia akciovej spoločnosti jednou osobou. Musí ísť o osobu právnickú, ktorá vydá vo forme notárskej zápisnice zakladateľskú listinu, v ktorej sa zaviaže splatiť celé základné imanie spoločnosti. Nasleduje splnenie podmienok pre konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia a rozhodnutie zakladateľa v právnom postavení ustanovujúceho valného zhromaždenia o založení spoločnosti, ustanovenie orgánov a schválenie stanov – rozhodnutie má opäť formu notárskeho zápisu. [1]
Právne služby
ZSP 5/2002: Rozhodnutie jediného zakladateľa akciovej spoločnosti v zakladateľskej listine o určení mesačnej odmeny pre členov dozornej rady nie je v rozpore s ustanovením § 187 ods. 1 písm. e) obchodného zákonníka, pretože nejde o určenie ich podielu na zisku (tantiému), ktoré patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. (Zo súdnej praxe, 2002, č. 1).
ZSR 38/2004: Akciová spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom. Akcionár neručí za záväzky akciovej spoločnosti a ani spoločnosť nezodpovedá za záväzky svojich akcionárov. Za prípadnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s nesplnením záväzku akcionára splatiť akcie, ktorý vyplýva zo zakladateľskej zmluvy, preto nezodpovedá akciová spoločnosť, keďže ide o porušenie povinnosti akcionára, a nie spoločnosti. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Obdo v 4/2001).
- Faldyna, F. Obchodní zákonník s komentářem. 2000.