Societas Europaea – výhody a nevýhody založenia

Východiskom pre vytvorenie SE bola skutočnosť, že plnému využívaniu výhod vyplývajúcich z existencie vnútorného trhu prekážala neexistencia zodpovedajúcich právnych foriem. Alternatívnymi právnymi prostriedkami boli napr. ponuky prevzatia resp. zakladanie dcérskych spoločností, joint ventures. Zámerom vytvorenia SE bola tiež možnosť konkurovať veľkým americkým a japonským korporáciám. Aj v dôsledku tejto myšlienky Európsky summit v Lisabone stanovil jednu z priorít: „vytvoriť také podmienky, aby sa z EÚ stala najkonkurencieschopná ekonomika na svete.“ V roku 2005 vypočítala poradná skupina pod vedením Carla Ciampiho, že vytvorením SE by sa malo na administratívnych nákladoch ušetriť až 30 mld. eur ročne.

„Je potrebné zabezpečiť tak, ako je to možné, aby sa hospodárska jednotka s právnou jednotkou obchodnej činnosti v Spoločenstve zhodovali. Na tento účel by sa malo upraviť, súčasne so spoločnosťami podliehajúcimi príslušnému vnútroštátnemu právu, založenie obchodných spoločností, vytvorených a podnikajúcich na základe práva vytvoreného nariadením Spoločenstva priamo uplatniteľného vo všetkých štátoch Spoločenstva.“

Spoločnosti môžu podnikať podľa rovnakých pravidiel, viesť jednotné účtovníctvo a jednotný manažment. Užitočnosť sa prejaví najmä napr. pre transeurópske siete v doprave alebo energetike. Jediná spoločnosť na európskej úrovni má väčšie šance na prilákanie súkromných investorov než akákoľvek skupina národných spoločností.

Základnou výhodou oproti akejkoľvek inej bežnej národnej forme podnikania, ktorú prináša čl. 8 Nariadenia SE, je možnosť SE premiestňovať sídlo v rámci celej EÚ bez likvidácie spoločnosti. S tým samozrejme súvisí opustenie domácej legislatívy. Tým sa spoločnosť vyhne vysokým daniam a množstvu administratívnych procedúr spojených so zrušením spoločnosti v jednom členskom štáte a jej opätovným založením v inom členskom štáte. Aj keď sa možnosť zmeny sídla preferuje ako značná výhoda, spomeniem tiež menej pozitívny fakt s tým súvisiaci, a to sú transakčné náklady a nutnosť akulturácie v štáte nového sídla, čo vždy nemusí byť bezvýznamný problém. SE bude spadať pod právo vybranej krajiny. Slovenské úrady môžu informácie o SE zisťovať len cez príslušné zahraničné úrady, čo je dosť problematické. Taktiež všetky písomnosti musia byť doručované na sídlo SE v zahraničí a prípadné budúce súdne spory sa budú riešiť v mieste sídla spoločnosti.

„ Reorganizácia predpokladá, aby existujúce spoločnosti z rôznych členských štátov mali možnosť kombinovať svoj potenciál prostredníctvom fúzií. Takéto operácie sa môžu uskutočniť len so zodpovedajúcim zreteľom na pravidlá upravené Zmluvou.“

„ Operácie týkajúce sa reštrukturalizácie a spolupráce, ktoré zahŕňajú spoločnosti z rôznych členských štátov, spôsobujú právne a spoločenské problémy a daňové problémy. Aproximácia obchodného práva členských štátov prostredníctvom smerníc na základe čl. 44 Zmluvy môže prekonať niektoré z týchto problémov. Takáto aproximácia však neoslobodzuje spoločnosti, ktoré podliehajú rôznym právnym poriadkom, od povinnosti zvoliť si formu spoločnosti podľa príslušného vnútroštátneho práva.“

Za určitú výhodu by sme mohli považovať možnosť voľby medzi monistickým a dualistickým systémom riadenia SE, i keď za trvania SE môže byť už jedenkrát urobená voľba revidovaná.

Dualistický systém (dvojstupňový) rozoznáva dozorný orgán a riadiaci orgán ako dva samostatné orgány spoločnosti (slovenské predstavenstvo a dozorná rada).

Monistická štruktúra (jednostupňová) pozná iba jediný správny riadiaci orgán – štatutárny (minimálne dvojčlenný), ktorým je správna rada a ktorý vykonáva riadiace aj dozorné funkcie. To znamená úsporu režijných nákladov v porovnaní s bežnou a.s., ktorá musí mať povinne predstavenstvo a dozornú radu. Uvedené ustanovenia predstavujú kompromis medzi jednotlivými právnymi systémami členských štátov.

Zostáva na zakladateľoch SE, aby si vybrali, ktorý z daných systémov chcú uplatňovať. Keďže v SR sa pri „klasických“ a.s. uplatňuje dualistický systém riadenia, ustanovuje zákon o SE základné pravidlá pre monistický systém tak, aby SE zaregistrované na území SR mohli plne fungovať aj s týmto systémom.

Niektorí komentátori považujú za najväčšiu výhodu SE skutočnosť, že veľké spoločnosti nebudú musieť zakladať v každom členskom štáte dcérsku spoločnosť, tzn. vytvárať zbytočné koncernové štruktúry. Spoločnosť sa i naďalej bude riadiť z prevažnej časti právom jedného členského štátu, a manažéri sa taktiež budú musieť prispôsobiť tomuto právu. Za skutočné výhody možno teda považovať predovšetkým spoločné označenie, základný prameň práva a možnosť cezhraničných fúzií a premiestnenia sídla. Ako najväčšia výhoda bola považovaná i možnosť využiť SE k výberu najvhodnejšieho práva obchodných spoločností a tým pravdepodobnosť, že SE vytvorí v rámci EÚ priestor pre konkurenciu medzi právami obchodných spoločností. SE môže tiež podľa výberu sídla využívať vhodný holdingový režim v Holandsku, alebo nízke dane z príjmu. Je tu tiež možnosť optimalizácie zdanenia pripravovaných transakcií, či už obchodu s pohľadávkami alebo predajom obchodného podielu.

Výhody takejto formy obchodnej spoločnosti sú tiež v tom, že sa nevyžaduje likvidácia ani pri jednej z foriem založenia SE, ani pri zmene jej sídla. Je tu tiež možnosť, aby dve národné firmy uskutočnili cezhraničnú fúziu (v súčasnosti je potrebné splniť podmienky národných legislatív). Nezanedbateľnou výhodou je európsky imidž a anonymita vlastníctva.

Nevýhodou je, že SE môže byť len vo forme a.s., ako aj to, že fyzická osoba nemôže zriadiť SE ani byť jedným z jej zriaďovateľov.

„Vzhľadom k tomu, že SE môže prakticky okamžite po svojom vzniku premiestniť svoje (zapísané) sídlo do iného členského štátu, a zmeniť tak svoj osobný status bez ďalších obmedzení, vzniká nutne otázka, či sa skôr nepodarilo otvoriť zadné vrátka pre (treba dodať – úplne legálne) obchádzanie národných legislatívnych úprav participácie zamestnancov, a teda  skôr než k podnikaniu nebude SE využívaná k  redukcii práv zamestnancov. Rovnaký problém vzniká i pri zapojení zamestnancov nástupníckej akciovej spoločnosti vzniknutej cezhraničnou fúziou (čl. 16 Smernice Európskeho parlamentu a Rady ES/EU č. 2005/56 zo dňa 26.10.2005 o cezhraničnej fúzii kapitálových spoločností.)“

Ako negatívum sa dá chápať aj to, že je povinnosťou vyriešiť účasť zamestnancov na riadení SE. Chýba tiež definícia primeranej ceny pri premiestnení sídla.