Spoločenská zmluva – aké má zákonné náležitosti?

Medzi tzv. obligatórne obsahové náležitosti zaraďujeme:

Obchodné meno je názov spoločnosti, ktorý bude zapísaný v obchodnom registri Slovenskej republiky. Zásady tvorby obchodného mena sú upravené v § 8 až v § 12 Obchodného zákonníka. Obchodné meno sa skladá z dvoch častí – prvou je základná časť a druhou je dodatok vyjadrujúci právnu formu (napr. XSTS s.r.o.).

Sídlo spoločnosti

K účasti cudzincov v s.r.o. sa dozviete nižšie v tomto článku. 

O predmetoch podnikania si prečítajte tento článok. 

Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená za účelom podnikania, ale aj na iný účel ako je podnikanie. Predmet činnosti sa obligatórne zapisuje do obchodného registra a jeho zmena je vždy zmenou spoločenskej zmluvy. Overený podpis na rozhodnutí jediného spoločníka alebo valného zhromaždenia sa pri zmene činnosti nevyžaduje. Predmetom podnikania môže byť činnosť posudzovaná ako živnosť podľa ustanovení živnostenského zákona, na ktorú sa vyžaduje živnostenské oprávnenie, prípadne ako činnosť, ktorá sa posudzuje podľa osobitných predpisov a jej výkon je možný len prostredníctvom oprávnených osôb napr. slobodné povolania – lekári, daňoví poradcovia, výkon advokácie. Ak ide o činnosti, ktorých úprava sa síce nachádza v živnostenskom zákone, ale ich výkon nie je živnosťou a súčasne nejde o činnosť upravenú v osobitných predpisoch – registrovanému súdu nie je potrebné predkladať osobitné listiny. Platí to aj v prípade, ak spoločnosť bola založená na iný účel ako podnikanie.  

Pod týmto bodom je treba rozumieť výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti včítane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal (§ 110 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka). 

Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur. Vklady spoločníkov sú súhrnom peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti primerane tomu, aký je pomer jeho vkladu k základnému imaniu spoločnosti. Uvedený pomer (ak spoločenská zmluva neurčuje inak) určuje výšku obchodného podielu spoločníka. Výška vkladu sa musí určiť v spoločenskej zmluve, ako aj v návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra vrátane uvedenia už splatenej časti vkladu. Spoločník sa na založení môže zúčastniť iba jedným vkladom. Minimálna hodnota vkladu je 750 EUR (existuje však tzv. spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3, kedy môžu napríklad 3 osoby splatiť po 250 EUR) – to znamená, že v s.r.o. môže jeden obchodný podiel patriť viacerým osobám, avšak bez ohľadu na počet osôb sa do počtu spoločníkov zaráta iba jeden spoločník (do obchodného registra sa popri spoločnom zástupcovi zapíšu všetky osoby). 

Vklady môžu byť peňažné / nepeňažné/ kombinované – pomer peňažných a nepeňažných zákon nepredpisuje. Hodnota nepeňažného vkladu musí byť určená znaleckým posudkom. Ak je hodnota nepeňažného vkladu vyššia ako peňažná suma – v prípade, ak sa celý predmet prevedie do vlastníctva spoločnosti, spoločníci sa môžu dohodnúť, že zvyšok bude tvoriť napr. ážio (príplatok nad hodnotu vkladu, ktorým sa tvoria vnútorné rezervy spoločnosti). Nepeňažný vklad musí byť splatený ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Peňažný vklad musí každý spoločník pred zápisom do obchodného registra splatiť najmenej 30% hodnoty prevzatého vkladu. Rozsah splnenie povinnosti potvrdzuje správca vkladu. Minimálna hodnota splateného základného imania – celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť najmenej 50% zo zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania. Vlastníctvo k odovzdaným vkladom prechádza na spoločnosť spravidla dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak spoločnosť zakladá jedna osoba, pred zápisom do obchodného registra musí splatiť celý vklad a to bez ohľadu na to, či ide o vklad peňažný / nepeňažný alebo kombinovaný. Táto osoba je zároveň správcom vkladu. Avšak ten nemusí byť vždy správcom vkladu, túto funkciu môže vykonávať aj banka určená zakladateľom (§ 60 ods. 1 OBZ). 

Základné imanie nie je podľa úpravy platnej v roku 2019 potrebné deklarovať na bankovom účte. K návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra sa väčšinou prikladá len vyhlásenie o splatení základného imania správcom vkladu.

Pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené (§ 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka)

Pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené (§ 110 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka)

Spoločnosť s ručením obmedzeným vo väčšine prípadov neustanovuje dozornú radu. Do spoločenskej zmluvy sa potom uvedie táto skutočnosť.

Ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania.

Spoločnosť nie je povinná vytvárať rezervný fond hneď pri svojom vzniku. Stačí, ak tento fond bude vytvorený až z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom spoločnosť po prvýkrát zisk vytvorí. Ak sa na tom dohodnú zakladatelia, môžu rezervný fond vytvoriť už pri vzniku spoločnosti – vtedy sa vytvára z prostriedkov poskytnutých nad rámec nimi prevzatých vkladov do základného imania a spoločenská zmluva musí obsahovať aj lehotu, v ktorej treba poskytnúť príplatky do tohto fondu. 

Výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť.

Zaraďujeme sem správne, notárske či súdne poplatky. Tak isto sem môžeme zaradiť náklady právnej pomoci, náklady súvisiace s prenájmom nehnuteľností, v ktorej je umiestnené sídlo spoločnosti. Náklady vznikajú v súvislosti s konaním spoločnosti pred jej vznikom v zmysle § 64 Obchodného zákonníka – záväzky prechádzajú na spoločnosť len za predpokladu ich schválenia do 3 mesiacov Valným zhromaždením. 

Medzi tzv. fakultatívne obsahové náležitosti spoločenskej zmluvy zaraďujeme napríklad ustanovenia o vylúčení dediteľnosti obchodného podielu, o podmienkach jeho prevodu, o možnosti jeho rozdelenia alebo založenia, o určení dôvodov, pre ktoré možno podať návrh na vylúčenie spoločníka zo spoločnosti súdom atď.

Spoločenská zmluva môže určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve. Bez splnomocnenia v spoločenskej zmluve stanovy nemožno vydať. V prípade rozporu stanov s ustanoveniami spoločenskej zmluvy sú neplatné príslušné ustanovenia stanov. Stanovy však môžu upravovať aj otázky, ktoré spoločenská zmluva neupravuje vôbec. Úprava takýchto záležitosti je možná len ak to pripúšťa zákon – napr. v otázke určenia rozsahu a spôsobu výkonu práva účasti na riadení a kontrole spoločnosti, pri úprave lehôt na konanie valného zhromaždenia, v otázkach prísnenia zákazu konkurencie. Stanovy nemajú zakladateľskú funkciu, slúžia na podrobnejšiu úpravu vnútornej organizácie. Na zmenu stanov sa vyžaduje súhlas 2/3 všetkých hlasov spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší pomer hlasov (§ 127 ods. 4 Obchodného zákonníka).