Striedavá starostlivosť o dieťa – podmienky

Primárne sa pri posudzovaní, či súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti  prihliada na záujem maloletého dieťaťa a súd v tomto prípade nemôže rozhodovať v jeho neprospech. Potvrdzuje to aj § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) v zmysle ktorého: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Na základe uvedeného možno dodať, že súd sa zameriava primárne na to, aby neprišlo k narušeniu vzťahu maloletého dieťaťa s jedným z rodičov a najmä, aby úprava výkonu rodičovských práv bola pre dieťa prospešná. Posudzujú sa okolnosti, ako sú napríklad vzdialenosť bydliska rodičov, t.j. aby presun maloletého dieťa nebol náročný, čím sa zabezpečuje stabilné prostredie pre dieťa. Nemenej podstatnou podmienkou na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je súčasne záujem rodičov, ako uvádza spomenutý §24 ods. 2 Zákona o rodine.

Súd prihliada tiež na nasledovné skutočnosti: „Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.“

V súlade s nálezom Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 361/2016-63, ktorý uvádza: „Jedným z dôkazov zrelosti osobností rodičov je schopnosť dohodnúť sa na striedavej výchove a s plným vedomím vziať na seba záväzky z nej plynúce. Preto striedavá výchova sa nesmie nariaďovať proti vôli jedného z rodičov, nie je potom záruka, že tento rodič na seba aktívne vezme záväzky z nej plynúce.“

Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti v prípade, ak sa preukáže, že rodičia sú schopní zabezpečiť pre dieťa priaznivé prostredie, ktoré je rozhodujúcim pre jeho psychický i fyzický vývin. Ich povinnosťou je spolupráca, vzájomný rešpekt a vyhýbanie sa konfliktom, ktoré by mohli negatívne vplývať na dieťa. Potvrdzuje nám to rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 25 Cop/10/2018 v ktorom uvádza: „Kultivované správanie sa oboch rodičov počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti je potom základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti.“