Únos dieťaťa druhým rodičom

Únos dieťaťa druhým rodičom je situácia, kedy jeden z rodičov neoprávnene premiestni dieťa bez súhlasu alebo povolenia druhého rodiča do zahraničia, alebo ak na takéto premiestnenie súd neudelil súhlas. K takýmto situáciám dochádza v rôznych prípadoch, napríklad ak matka uteká s dieťaťom pred násilím alebo keď sa jeden z rodičov snaží získať dieťa do opatery bez toho, aby dodržal náležité právne postupy.

Podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí môžeme o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa hovoriť v týchto prípadoch:

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.“

Právne predpisy

Vo veciach vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny, ako aj o iných podstatných záležitostiach dieťaťa, pojednáva aj § 35 Zákona o rodine v zmysle ktorého: „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Na medzinárodnoprávnej úrovni v oblasti ochrany detí sa danému problému venujú aj nasledovné právne akty :

  • Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
  • Dohovor občianskoprávnych aspektov medzinárodných únosov detí, známy aj ako Haagsky Dohovor (ďalej ako „Dohovor“)
  • Nariadenie (ES) č. 1347/2000
  • Nariadenie Brusel II

Aké možnosti má rodič ktorého dieťa bolo unesené?

Na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z.z.), prijatý v Haagu 25. októbra 1980, platný pre SR od 1. februára 2001, má rodič právo podať žiadosť o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa na ústredný orgán štátnej správy, ktorým je v Slovenskej republike v zmysle spomenutého Dohovoru Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.

 „Osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.“

Úloha centra je zistiť, kde sa dieťa nachádza a v akej sociálnej situácii je. Ďalej je to zabezpečenie dobrovoľného vrátenia dieťaťa alebo zmiernenie situácie, takým spôsobom, aby dieťa trpelo čo najmenej. V prípade, že nie je možné situáciu vyriešiť takýmto spôsobom, je vhodné pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorým je konanie o nariadenie návratu maloletého dieťaťa.

Ústredné orgány navzájom spolupracujú a podporujú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi svojich štátov na zabezpečenie urýchleného návratu detí a dosiahnutie ďalších cieľov tohto dohovoru. Predovšetkým prijímajú samy alebo prostredníctvom iných orgánov alebo osôb všetky vhodné opatrenia, aby

a) zistili, kde sa nachádza dieťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané,

b) zabránili ďalšej ujme dieťaťa alebo poškodeniu záujmov zainteresovaných osôb prijatím predbežných opatrení alebo zabezpečením prijatia takýchto opatrení,

c) zabezpečili dobrovoľné vrátenie dieťaťa alebo prispeli k zmiernemu riešeniu situácie,

d) si vo vhodných prípadoch navzájom vymieňali informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, e) poskytovali informácie všeobecnej povahy o právnom poriadku svojho štátu v rozsahu týkajúcom sa vykonávania dohovoru,

f) podali návrh na začatie súdneho alebo správneho konania s cieľom nariadiť návrat dieťaťa alebo napomáhať jeho začatie a vo vhodných prípadoch prijímali opatrenia na zabezpečenie práva styku alebo jeho účinného výkonu,

g) poskytli alebo uľahčili poskytnutie procesnej pomoci a právneho poradenstva vrátane zastúpenia právnym zástupcom alebo poradcom, ak si to vyžadujú okolnosti,

h) prijali administratívne opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na zabezpečenie bezpečného návratu dieťaťa,

i) sa vzájomne informovali o vykonávaní tohto dohovoru, a ak je to možné, odstraňovali prekážky jeho vykonávania.

Konanie o nariadenie návratu maloletého dieťaťa 

V tomto konaní sa súd zaoberá tým, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa a nerieši výživné, úpravu styku rodičov s dieťaťom a pod. V konaní súd skúma, či premiestnenie dieťaťa bolo skutočne neoprávnené a v ktorom štáte má dieťa obvyklý pobyt. Žiadosť na takéto konanie má nasledovné náležitosti:

Žiadosť musí obsahovať

a) údaje o totožnosti žiadateľa, dieťaťa, ako aj osoby, ktorá údajne dieťa premiestnila alebo zadržala,

b) dátum narodenia dieťaťa, ak je známy,

c) dôvody, o ktoré opiera žiadateľ svoju žiadosť o návrat dieťaťa,

d) všetky dostupné údaje o tom, kde sa dieťa nachádza, a o totožnosti osoby, u ktorej sa má dieťa nachádzať. K žiadosti možno pripojiť alebo ju možno doplniť o

e) overený odpis relevantného rozhodnutia alebo dohody,

f) osvedčenie alebo prísažné vyhlásenie vydané ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo inou zodpovednou osobou, týkajúce sa relevantných právnych noriem tohto štátu,

g) akúkoľvek inú relevantnú listinu.“

Zároveň treba spomenúť, že Dohovor určuje vekovú hranicu dieťaťa, ktorou je 16 rokov.

Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.“

V prípade že máte záujem o poradenstvo v danej problematike, neváhajte sa na nás obrátiť.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ako zrušiť vyživovaciu povinnosť, kam podať návrh

Chcem sa spýtať, že ako treba zrušiť vyživovaciu povinnosť, stačí ísť na súd a požiadať o to, alebo treba niečo...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Čo patrí a čo nepatrí do BSM?

S mojim manželom sa ideme rozvádzať. Bývame v dome, ktorý však manžel začal sám stavať ešte pred uzavretím nášho manželstva....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Na čo má žena nárok pri rozvode pri nevere?

Dobrý deň. Chcel by som sa informovať, mám ženu, ktorá ma podviedla a ešte sa mi vyhráža tým, že dom pôjde...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie