Úprava otázok týkajúca sa všetkých foriem založenia SE

Na SE sa použijú štandardné pravidlá o zákonnom základnom imaní platnom pre a.s. v EÚ. Nariadenie SE upravuje len stručnú úpravu financovania SE, stručnú úpravu základného imania a vo zvyšku odkazuje na právo, ktorým sa riadi SE. To umožňuje značnú flexibilitu tejto právnej formy. Základné imanie SE musí byť vyjadrené v EUR a upísané základné imanie musí byť najmenej 120 000 EUR.[1]

Výnimku z tohto článku potvrdzuje čl. 67 Nariadenia SE, kde pripúšťa možnosť vyjadrenia základného imania aj v inej mene ako je euro, v prípade SE na území niektorého členského štátu, ak podlieha rovnakým zákonným ustanoveniam ako v prípade akciových spoločností, ktoré sa spravujú jeho právnymi predpismi a pokiaľ sa na tento členský štát nevzťahuje tretia fáza hospodárskej a menovej únie. Zákon o SE však pre SR s uložením povinnosti vyjadrovať základné imanie v korunách ani doteraz  nepočítal. Výmenný kurz meny členského štátu k EUR musí byť kurz za posledný deň v mesiaci, ktorý predchádzal založeniu SE.

Prípustnosť vyššieho upísaného základného imania ustanovuje čl. 4 ods. 3.

Jednou z veľkých pozitív SE je čl. 5 Nariadenia SE, ktorý upravuje právo, ktoré by sa aplikovalo na a.s. so sídlom v štáte sídla SE. SE má tak možnosť výberu najvhodnejšieho právneho poriadku pokiaľ ide o tvorbu a prípadnú zmenu základného kapitálu. Pre niektoré spoločnosti, najmä v prípade, že chcú financovať svoje aktivity formou emisií nových akcií (equity) bude dôležité, aby právo umožnilo zvyšovanie základného kapitálu bez zvolania valného zhromaždenia, vydávanie rôznych druhov akcií alebo iných operácií týkajúcich sa financovania aktivít spoločnosti.[2]

Právo obchodných spoločností, aj v prípade SE, zakotvuje princíp publicity. Nariadenie SE stanovuje, ktoré údaje sa majú zverejniť. Tento výpočet nie je detailný. V obchodnom registri a príslušnom vestníku sa zverejňujú najmä:

Nakoľko prvá smernica sa nevzťahuje na SE, komunitárne právo musí obsahovať ustanovenie upravujúce publicitu pri SE. Nariadenie SE stanovuje: „Každá SE musí byť zapísaná v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo, a to v registri určenom právom tohto členského štátu v súlade s článkom 3 prvej smernice Rady (68/151/EHS) z 9. marca 1968…“[3]

Nariadenie SE obsahuje aj úpravu týkajúcu sa publikácie údajov vzťahujúcich sa k SE. Podľa čl. 13 Nariadenia SE má zverejnenie v rámci štátu sídla SE účinky materiálnej publicity. Naproti tomu, zverejnenie v Úradnom vestníku ES má len informačný charakter. Povinnosť zverejnenia údajov sa musí splniť do jedného mesiaca od uverejnenia Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev[4]. Na základe zákona o SE[5] je táto povinnosť zverená v SR Ministerstvu spravodlivosti SR. Náklady hradí SE.

Nariadenie SE obsahuje aj stručnú úpravu týkajúcu sa firmy SE – špecifickej právnej formy. Tá je stručne obsiahnutá v čl. 11; ostatné otázky firemného práva sa riadia právnym poriadkom štátu sídla SE.  V ňom sa píše, že skratka SE musí byť bezpodmienečne uvedená pred alebo za názvom SE, pričom oprávnenie používať ju majú len SE. Výnimku ustanovuje ods. 3, kedy obsah skratky SE v názve nie je potrebné meniť u spoločností a iných právnických osôb zapísaných v členskom štáte pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, t.j. v SR 8. október 2004. Nakoľko odsek nespomína fyzické osoby – podnikateľov, je za potreby zaujať v tomto prípade rozširujúci výklad.

Otázka sídla je jedným zo základných znakov právnickej osoby. Nakoľko SE má nadnárodný charakter, komunitárne právo muselo upraviť aj niektoré inštitúty neznáme pre národné právne poriadky.

Nariadenie SE hovorí: „Sídlo SE musí byť na území spoločenstva v tom istom členskom štáte, kde má spoločnosť ústredie.“[6][7] Pojem „sídlo“ sa má chápať ako zapísané – štatutárne sídlo. Nariadenie SE, rovnako ako čl. 48 ZES, dôkladne rozlišuje tento pojem od pojmu hlavná správa, t.j. miesto, odkiaľ je spoločnosť riadená.

Nakoľko citovaná povinnosť je v rozpore s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora, Nariadenie SE v svojich dôvodoch uvádza: „Vzhľadom na osobitný charakter SE v súvislosti so spoločenstvom, úprava týkajúca sa „skutočného sídla“ prijatá týmto nariadením vo vzťahu k SE nemá dopad na právne predpisy členských štátov a nezabraňuje akýkoľvek výber pre iné úpravy spoločenstva týkajúce sa obchodného práva.[8]

“Pokiaľ ide o vzťah k národnej úprave, čl. 7 Nariadenia SE zmocňuje členské štáty k uloženiu povinnosti umiestniť ústredie a sídlo na rovnakom mieste SE zapísanej na jeho území. Túto možnosť využíva napr. SRN, Rakúsko ale i ČR. Slovenský zákonodarca túto povinnosť SE neukladá.

V prípade porušenia tejto povinnosti – povinnosti umiestniť sídlo a hlavnú správu v jednom členskom štáte, je stanovená sankcia čl. 64 Nariadenia SE. Ustanovenie sa vzťahuje len na povinnosť mať skutočné a štatutárne sídlo v rovnakom členskom štáte. Nejde o povinnosť mať ich na rovnakom mieste. K porušeniu dôjde buď:

a) keď spoločnosť premiestni svoje sídlo postupom podľa čl. 8 Nariadenia SE, alebo

b) presunie svoju hlavnú správu do iného štátu. V prvom prípade sa nevyžaduje zároveň kontrola splnenia podmienky čl. 7 – t.j. súčasné premiestnenie hlavnej správy.

Vhodné opatrenia na to, aby SE bola povinná uviesť svoje postavenie do súladu s právnymi predpismi v stanovenej lehote prijme členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo SE. Ostatné  členské štáty nemôžu SE, ktorá porušila túto povinnosť sankcionovať ani nemôžu jej nepriznať právnu subjektivitu. Prináleží im však právo oznámiť úradom členského štátu sídla SE skutočnosti, že SE porušuje čl. 7 Nariadenia SE. Uvedením do súladu s právnymi predpismi sa pritom myslí:

SE má na základe výzvy súdu právo voľby, ktorý zo spôsobov nápravy si zvolí. Môže teda premiestniť buď sídlo alebo hlavnú správu, podľa toho, čo jej viac vyhovuje.

V prípade, ak nedôjde k danej náprave, členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo SE, urobí opatrenia potrebné k zaisteniu toho, aby SE bola zrušená, ex offo. Právo stanoviť opravný prostriedok voči rozhodnutiu o porušení č. 7 Nariadenia SE prináleží opäť členskému štátu, v ktorom sa nachádza sídlo SE.

Ak sa na základe podnetu ktoréhokoľvek orgánu alebo dotknutej osoby zistí, že SE má svoje ústredie na území členského štátu v rozpore s čl. 7, príslušné orgány členského štátu musia bezodkladne informovať členský štát, v ktorom má SE sídlo.[9]

Uvedený legislatívny príkaz slovenský zákonodarca vykonáva v zákone o SE:

Ak SE výzve súdu v určenej lehote nevyhovie, rozhodne súd aj bez návrhu o zrušení SE. Konanie prebehne podľa § 200e a nasl. OSP a príslušným na konanie bude registrový súd. Na postup súdu sa primeranie uplatnia ustanovenia § 68 ods. 8 a 9 OBZ.

Prínos Nariadenia SE je v možnosti cezhraničného premiestnenia sídla SE, niekedy označovaný ako čiastočná zmena právnej formy. Postup upravuje čl. 8 Nariadenia SE doplnený §§ 7 až 11 zákona o SE. Dochádza k tomu bez likvidácie a pri zachovaní právnej kontinuity spoločnosti.

Riadiaci alebo správny orgán je povinný pripraviť základný dokument pre celý proces na premiestnenie sídla. Týmto orgánom je buď predstavenstvo alebo správna rada v prípade monisticky organizovanej SE. Obsah je stanovený v čl. 8 ods. 2, doplnený § 7 zákona o SE.  Aj tu musí byť splnená požiadavka publicity, nakoľko sa návrh musí oznámiť v Obchodnom vestníku a uložiť do zbierky listín. O premiestnení rozhoduje valné zhromaždenie, kvalifikovanou – v SR dvojtretinovou – väčšinou. Súčasťou návrhu je aj správa vysvetľujúca a zdôvodňujúca právne a ekonomické aspekty premiestnenia spolu s dôsledkami pre veriteľov, akcionárov a zamestnancov.[18]

Pred podaním návrhov na zápis nového a výmaz starého sídla príslušný orgán štátu, v ktorom má SE sídlo, vydá osvedčenie o vykonaní potrebných úkonov a splnení formálnych požiadaviek pred premiestnením sídla. V SR osvedčenie vydá notár vo forme osobitnej notárskej zápisnice podľa § 63a notárskeho poriadku. Notár ho vydá po preukázaní skutočností demonštratívne vymedzených § 10 ods. 2 zákona o SE. Premiestnenie sídla a s tým súvisiace zmeny stanov spoločnosti nadobúdajú účinnosť dňom zápisu SE do príslušného registra štátu nového sídla. Deklaratórny výmaz starého sídla sa vykoná po obdržaní tohto oznámenia.[10]

Nakoľko SE je a.s., Nariadenie SE v čl. 1 rozdeľuje základné imanie na akcie, pričom ručenie každého akcionára je len do výšky svojho upísaného základného kapitálu. Čl. 5 Nariadena SE odkazuje v prípade základného imania SE, jeho udržiavania a zmien, v prípade akcií, dlhopisov a podobných cenných papierov na právne predpisy, ktoré by sa uplatnili na a.s so sídlom v tom členskom štáte, v ktorom je SE zapísaná. V prípade napr. dlhopisov je to možnosť vydávať dlhopisy, prioritné alebo vymeniteľné, či určenie kompetentného orgánu pre rozhodovanie o emisií dlhopisov apod. Toto sa bude riadiť akciovým právom štátu, v ktorom má SE sídlo; samotná úprava dlhopisov právom štátu emisie. Čl. 5 sa týka úpravy aj ostatných podobných cenných papierov, pokiaľ ide o otázky, ktoré spadajú do aplikačného rozsahu, t.j. možnosti SE vydávať iné cenné papiere. Na základe smernice č. 93/22/EHS  o investičných službách je daná úprava tzv. investičných cenných papierov (zmenky, skladné listy).

Právne vzťahy týkajúce sa týchto cenných papierov sa budú riadiť rovnakým právom ako v prípade bežnej a.s. Na akcie a iné cenné papiere SE sa použije právo štátu sídla SE. Diskutabilné môže byť určenie rozhodného práva pre transakcie s nimi.[11]

Na transakciu s cennými papiermi sa použije z časti právo rozhodujúce pre danú zmluvu (obligačný štatút – právo určené stranami; pokiaľ neurčia strany právo štátu predávajúceho a pri obchode na burze právo štátu burzy) a z časti právo, ktorým sa riadi príslušný cenný papier (úprava nad medze obligačného štatútu).

Účinky zmluvy sa budú v prípade akcií a iných účastníckych cenných papierov riadiť právom štátu sídla SE (podobne ako pri nehnuteľnostiach), a tak ak bude zmluvy neplatná podľa tohto práva (napr. pri obmedzení prevoditeľnosti akcií), bude neplatná celá.[12]

Stanovy ako jedna zo základných náležitostí spoločnosti sa budú líšiť od stanov bežných a.s. Obsah je tvorený výpočtom zo samotného Nariadenia SE, jednak sa k tomu pridávajú náležitosti požadované národným právom. Nariadenie SE obsahuje vo svojom texte definíciu stanov (čl. 6) a úpravu zmeny stanov (čl. 59). Nakoľko úprava formy alebo obsahu stanov bola harmonizovaná druhou smernicou, Nariadenie SE tieto otázky neupravuje. Podobne ani v prípade výberu jazyka stanov sa ponecháva na národnom práve.

Definícia stanov zohľadňujúc situáciu v jednotlivých členských štátoch je uvedená v čl. 6: „Na účely tohto nariadenia, „stanovy SE“ znamenajú tak zakladajúci dokument a v prípadoch, kde sú osobitným dokumentom, stanovy SE[13].“

Pokiaľ ide o zmeny stanov, tie spolu s doplneniami musia byť schválené valným zhromaždením. Nariadenie SE stanovuje na schválenie kvalifikovanú väčšinu hlasov, pokiaľ národné akciové právo členského štátu, v ktorom má SE sídlo, nehovorí inak. Naopak členský štát môže upraviť, že postačí aj jednoduchá väčšina hlasov. Podmienkou je, že je zastúpená najmenej polovica upísaného základného imania SE.

Nariadenie SE upravuje aj zmenu stanov v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení. Dohoda o účasti zamestnancov na riadení nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore so stanovami. Ak by k takémuto rozporu došlo, je potrebné v nevyhnutnom rozsahu stanovy zmeniť. Na zmenu stanov bude oprávnený riadiaci alebo správny orgán SE. Ten môže, v prípade ak tak stanoví členský štát, zmeniť stanovy aj bez ďalšieho rozhodnutia valného zhromaždenia. V SR zákon túto možnosť štatutárnemu orgánu nedáva.