AKMV 
„Treba zdôrazniť, že SE nemožno založiť sukcesívnym spôsobom a – až na výnimku – nemožno ju založiť ani simultánnym spôsobom; nemožno ju založiť tzv. na zelenej lúke[1],“ t.j. fyzickými osobami len jednoduchým upísaním akcií, nakoľko ide o právnu formu pre veľké podniky.
Nariadenie SE v čl. 2 stanovuje numerus clausus štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti, doplnené rôzne intenzívnou požiadavkou supranacionálnosti:
- cezhraničné splynutie alebo zlúčenie dvoch a viacerých a.s., z ktorých aspoň dve majú svoje sídla v aspoň dvoch členských štátoch a musia sa spravovať právom iných členských štátov
- založenie SE v podobe holdingu aspoň dvomi kapitálovými spoločnosťami (s.r.o. alebo a.s.), ktoré sa spravujú právom iného členského štátu, alebo ak majú aspoň dva roky dcérsku spoločnosť alebo pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, spravujúcu sa právom iného členského štátu ako zakladajúca spoločnosť
- vytvorením dcérskej spoločnosti obchodných spoločností za rovnakých podmienok ako pri založení holdingovej spoločnosti (môže podieľať najširší okruh subjektov – spoločnosti podľa čl. 48 ods. 2[2] Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“) a iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva, ktoré sa spravujú právom iného členského štátu, alebo ak majú aspoň dva roky dcérsku spoločnosť spravujúcu sa právom iného členského štátu)
- premena právnej formy národnej a.s. (iba a.s.!) s formálnym aj materiálnym sídlom na území ES na SE, ak má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu
Z uvedeného vyplýva, že úprava zakladania SE je skôr úpravou premeny a.s. ako samotným založením a.s.
Neobmedzený prístup k SE majú podľa tohto ustanovenia jedine a.s., ostatné právnické osoby sú v participácii na zakladaní SE obmedzené. Fyzické osoby nemajú priamy prístup k SE, môžu sa však stať akcionármi SE po jej vzniku.
Zavedenie požiadavky supranacionálnosti v rámci prístupu k SE je (najmä z kruhov Komisie) odôvodňované princípom subsidiarity v zmysle čl. 5 Zmluvy o založení ES, ako aj historickými a ďalšími právnymi dôvodmi. Na druhej strane je však jeho odôvodnenosť v značnej miere spochybňovaná, najmä vzhľadom na jeho čisto formálny charakter. Napr. následné odpadnutie supranacionálnosti po vzniku spoločnosti nespôsobuje zrušenie SE. Takisto sa nevyžaduje ani pri derivatívnom spôsobe založenia dcérskej SE materskou SE. V praxi existujú rôzne „možnosti kombinácie“ ako uvedenú požiadavku pri jednotlivých spôsoboch zakladania v rámci právne dovoleného obísť.[3]
Pri niektorých spôsoboch vzniku a pri prenesení sídla zákon v niektorých prípadoch ustanovuje aj ochranný mechanizmus pre minoritných akcionárov a veriteľov (právo na odkúpenie akcií, finančné vyrovnanie, primerané zabezpečenie pohľadávok…)
Právne služby
- Dvořák, T. Akciová společnost a Evropská společnost. 2005. s. 102.
- „Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.“
- Dedič, J. Evropská (akciová) společnost. 2006.
