Vydedenie detí, ako platne postupovať?

Vydedenie je inštitút upravený v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka – inak neopomenuteľného dediča. V prípade, že by chcel poručiteľ z dedenia vylúčiť iné osoby ako potomkov, môže tak urobiť spísaním závetu, v ktorom týchto dedičov opomenie, nie však vydedením.

OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods. 2 OZ v listine o vydedení výslovne uvedená.

Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Podotýkame, že vydedenie sa nevzťahuje na iné kategórie osôb ako neopomenuteľní dediči.

Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo. „Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník – komentár. 3 zväzok. § 460 – § 587)

Rovnako ako závet, aj listinu o vydedení je možné ponechať si s určitým rizikom „straty“ u seba, alebo je možné uložiť ju do notárskej úschovy, ktorá je spoplatnená v zmysle cenníka Slovenskej notárskej komory. Táto listina bude následne evidovaná v tzv. Notárskom centrálnom registri závetov.

Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Rovnako ako v prípade závetu, nie je možné, aby viacero poručiteľov spoločne vydedilo svojich neopomenuteľných dedičov v jednej listine o vydedení.

Pre platné vydedenie nemôže poručiteľ postupovať svojvoľne, ale musia byť presne dodržané zákonné podmienky.

Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Závet a analogicky listina o vydedení musia mať písomnú formu, pričom môžu byť napísané vlastnou rukou, napísané v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice a musia obsahovať dátum (deň, mesiac a rok), kedy boli podpísané.

Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok života, nevidové alebo nepočujúce osoby.

„Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014) „Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. 2012, spisová značka: 4 Cdo 194/2011).

Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné špecifikovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Do pozornosti dávame, že poručiteľ musí niektorý z nižšie uvedených dôvodov presne uviesť, to znamená dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, ktorý dôvod mal poručiteľ pri vydedení na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti. Ak by poručiteľ síce zanechal listinu, ktorú by nazval „listina o vydedení,“ avšak neuviedol by v nej dôvod vydedenia, považovali by sme v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon za absolútne neplatný.

Okrem dodržania formálnych náležitostí je pre platnosť vydedenia nevyhnutné, aby bolo vydedenie uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Podľa ustanovenia § 469a OZ môže poručiteľ vydediť potomka, ak:

Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. To znamená, že ak by napríklad poručiteľ spísal listinu o vydedení a jeho potomok by o neho prestal prejavovať opravdivý záujem, aký by potomok mal prejavovať až po tom, ako by došlo k spísaniu listiny o vydedení, listina o vydedení by bola neplatná, bez ohľadu na to, že tento potomok následne o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem dlhodobo.

Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. (VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-368-6, str. 609). Preto je pre platnosť vydedenia dôležité dôvod vydedenia v listine o vydedení bližšie popísať a uviesť také skutočnosti, ktoré by boli preukázateľné.

V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp. či mu nezáujem potomka skutočne prekážal.

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka zaraďujeme situáciu ak potomok:

„O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.“ (Uznesenie NS ČR zo dňa 16. 7. 2008, sp. zn 21 Cdo 3772/2007).

„V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet…“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2010, spisová značka: 5 Cdo 239/2009)

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.02.2013, spisová značka: 8C/104/2008)

Uvedené súdne rozhodnutie by sme mohli zhrnúť do viacerých bodov, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k založeniu dôvodu vydedenia:

Pomoc, ktorú môže neopomenuteľný dedič poskytnúť nemusí spočívať len v osobnej starostlivosti, pokiaľ túto starostlivosť dokáže finančne zabezpečiť prostredníctvom inej osoby. 

„Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z. spočíva – podľa právnej teórie – v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné – vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov – posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, príp. keď k nemu aj podstatne prispel…“ (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 26.03.2015, spisová značka: 7CoD/59/2014)

„Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014)

„Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný. Dôležité je tiež to, že potomok, ktorý nedosiahol vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti síce môže svojím konaním naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale o trestný čin nepôjde, pretože nie je trestne zodpovedný.“ (Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 18.06.2015, spisová značka: 7CoD/12/2014).

„Za trvalé vedenie neusporiadaného života treba vyhodnotiť iné závažné situácie, jednoznačne vybočujúce z rámca všeobecnej predstavy o chovaní v súlade s dobrými mravmi, ako napríklad, nadmerné požívanie alkoholických nápojov, zanedbávanie povinnej výživy, trvalé vyhýbanie sa práci, pravidelné páchanie trestnej činnosti, prípadne iné správanie sa potomka porušujúce dobré mravy, ktoré tiež vykazuje znaky dlhodobosti.“ (Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.08.2016, spisová značka: 4Co/658/2015)

„Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06. 2016, spisová značka: 4C/29/2015)

Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ. Listina o vydedení sa zrušuje neskôr platnou listinou o vydedení alebo neskôr platným závetom, pokiaľ popri pôvodnej listine o vydedení nemôžu obstáť, odvolaním listiny o vydedení, ktoré musí mať takú formu, aká je vyžadovaná pre listinu o vydedení alebo tiež tým, že poručiteľ listinu o vydedení zničí.

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka. Pokiaľ ich niet, prichádzajú na rad ostatní dedičia, ak ani tých niet, pripadne dedičstvo ako odúmrť štátu.

Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. Pripravili sme si pre Vás základné porovnanie: