Vylúčenie obchodného podielu z BSM

BSM vznikne aj v prípade neplatného manželstva, za vznik BSM bude považovaný deň uzavretia neplatného manželstva a zánikom bude deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia o neplatnosti manželstva. Pri zdanlivom manželstve BSM nevzniká. Do BSM patria všetky veci nadobudnuté manželmi odo dňa uzatvorenia manželstva, s výnimkou vecí, ktoré zákon z BSM vylučuje, o ktorých tak rozhodol súd alebo ak sa na tom manželia dohodli. Zákon z BSM vylučuje veci nadobudnuté jedným z manželov dedením, darom (ak je dar určený alebo dedia obaja manželia vzniká k daru, resp. predmetu dedenia medzi manželmi podielové spoluvlastníctvo), ak ide o vec, ktorá svojou povahou slúži osobnej potrebe a povolaniu len jedného z manželov, alebo veci nadobudnuté v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

K zániku BSM spravidla dochádza zánikom manželstva. Manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov, popr. vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho (odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu), rozvodom. K zániku BSM môže za zákonom stanovených podmienok dôjsť aj za trvania manželstva rozhodnutím súdu alebo vyhlásením manželstva za neplatné.

Platí všeobecná zásada, že do BSM nepatria veci nadobudnuté za trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného manžela. Prírastky a úžitky k veci nepatriacej do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného manžela súčasťou BSM sú. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM:„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. Toto stanovisko se opírá o znění § 143 ObčZ, podle kterého do bezpodílového spoluvlastnictví patří vše, co některý z manželů nabyl za trvání manželství, ledaže by šlo o věc, která je tímto ustanovením z bezpodílového spoluvlastnictví vyňata.“

V súčasnosti prijímaný právny názor, ktorý má oporu v judikatúre je taký, že obchodný podiel je za istých podmienok súčasťou BSM. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom sp. zn. 2 Cdo 168/2005 judikoval, že „ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V zásade sa judikáty opierajú o obchodnoprávnu úpravu, a to, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela – spoločníka. K tomu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svoji rozsudkom zo dňa 26. novembra 2009 sp. zn. 6 Obdo 30/2009: „Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.“ Z predmetného judikátu vyplýva, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela – spoločníka. A ten môže s ním disponovať aj bez súhlasu druhého manžela.

V tomto smere je zaujímavý protichodný názor, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25. júna 2008 sp. zn. 5 Obdo 11/2007, v ktorom súhlasil s tým, že medzi práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo za podmienok upravených v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka previesť svoj podiel na inú osobu, avšak na druhej strane deklaroval: „Pokiaľ však takýmto spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t.j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.“

Na porovnanie uvádzame, že podľa českého Občianskeho zákonníka obchodný podiel patrí k spoločnému majetku manželov (zákon. č 89/2012 Sb. Občanský zákoník): „Součástí společného jmění je také podíl manžela v obchodní společnosti nebo družstvu, stal-li se manžel v době trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebo členem družstva. To neplatí, pokud jeden z manželů nabyl podíl způsobem zakládajícím podle odstavce 1 jeho výlučné vlastnictví.“

Najúčinnejšou cestou ako sa vyhnúť tomu aby obchodný podiel bol súčasťou BSM je jeho vylúčenie z BSM formou dohody medzi manželmi o zúžení rozsahu BSM za trvania manželstva. V súlade s ustanovením § 143a OZ manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah BSM. Takúto dohodu majú manželia povinnosť uzavrieť formou notárskej zápisnice.

Pri formulovaní dohody je dôležité dávať pozor na to, aby sa v nej dohodli aj na úžitkoch a prírastkoch z veci, pretože ak samotný obchodný podiel nebude v BSM na základe dohody manželov prírastky, napr. zisky z obchodného podielu do BSM patriť budú.

Ak jeden z manželov chce deklarovať nadobudnutie obchodného podielu výlučne z vlastných prostriedkov, môže dohode o zúžení rozsahu BSM predchádzať aj písomné vyhlásenie manželov o prostriedkoch, ktoré boli použité na nadobudnutie obchodného podielu – zákon túto povinnosť neukladá.

Zaujímavá situácia nastáva v prípade ak manželia sú občanmi inej krajiny a chcú upraviť svoje majetkové práva k obchodnému podielu v slovenskej spoločnosti. V prípade majetkových pomerov manželov je vylúčená aplikácia nariadenia Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Je preto nevyhnutné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom a účinnom znení, ktorý v § 21 ustanovuje, že majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Takže svoje majetkové pomery musia manželia podriadiť právu štátu, ktorého sú príslušníkmi. Zákon sa vyporiadava aj s otázkou rozdielnej štátnej príslušnosti oboch manželov. Ak manželia majú rozdielnu štátnu príslušnosť aplikuje sa právo Slovenské, t.j. ak je jeden z manželov napr. rakúskym štátnym občanom a druhý je českým štátnym občanom, zúženie rozsahu BSM k obchodnému podielu na Slovensku môžu uzavrieť podľa slovenského právneho režimu.