Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

Ak už máte rozvod úspešne za sebou, je čas na vyporiadanie majetku nadobudnutého v manželstve (tzv. majetku v BSM). Radi Vám s vyporiadaním pomôžeme.

Prečítajte si aj: Dohoda o vyporiadaním BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). K vyporiadaniu majetku medzi manželmi môže dôjsť na základe dohody manželov, rozhodnutím súdu alebo vyporiadaním BSM priamo zo zákona.

Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť. Viac k dohode o vyporiadaní BSM si prečítate v našom článku.

K vyporiadaniu by malo dôjsť do troch rokov od zániku manželstva, pretože uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu BSM priamo zo zákona. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí:

To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Ak sa manželia nevedia dohodnúť, možnosťou je podanie návrhu na súd na vyporiadanie BSM.

Po rozvode manželstva sa môžu bývalí manželia dohodnúť o vyporiadaní BSM, v prípade, že sa tak nestane, je každý z manželov oprávnený podať návrh na súd, aby ten rozhodol o jeho vyporiadaní v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozvodového rozsudku, inak nastáva domienka vyporiadania.

Konanie o vyporiadaní BSM predstavuje klasické sporové konanie a riadi sa princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“):

Nesplnenie dôkaznej povinnosti – strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.

Procesnému princípu formálnej pravdy odporuje § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonný (ďalej len „OZ“): „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

V Slovenskej republike predstavuje vyporiadanie BSM skôr občiansky spor ako rodinnoprávne konanie. 

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vymedziť pozitívne aj negatívne. Takéto vymedzene nájdeme v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

Prvá časť vyššie uvedeného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predstavuje pozitívne vymedzenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Typickým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú:

V druhej časti ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, ktorá začína slovom „s výnimkou“ nachádzame negatívne vymedzenie toho, čo nepredstavuje predmet bezpodielového spoluvlastníctva:

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne.

Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“ Najbližším inštitútom je stále inštitút bezpodielového spoluvlastníctva, a preto sa domnievame, že každý z manželov môže užívať celý majetok, spravovať ho, no zároveň je povinný podieľať sa aj nákladoch s tým spojených.

Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné. Počas trvania manželstva by podľa nášho názoru do úvahy prichádzala jedine dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odkladacou podmienkou.

Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. V tomto prípade je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva prípustné a zrealizuje sa podľa zásad ustanovených v § 149 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky. Súd tak urobí vo výroku rozhodnutia napríklad nasledovne:

„Súd určuje, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou úveru poskytnutého XXX a. s. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19. 03. 2012 spotrebný úver č. XXXXXXXXXX, číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý zostatok ku dňu 22. 11. 2013 predstavoval sumu XX XXX, XX Eur.“

Samozrejme dohodou o vyporiadaní BSM je možné sa na tom, kto bude platiť úver, dohodnúť.

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“

V zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatníkom rozumejú „obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu“. Ustanovenie § 7 Zákona o súdnych poplatkoch ďalej stanovuje, že „v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.“

Výška súdneho poplatku je nasledovná:

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1. Prílohou návrhu na vklad bude dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dvoch vyhotoveniach a  overený rozsudok o rozvode, prípadne písomné plnomocenstvo.

Je možné vyporiadanie aj takým spôsobom, že jeden z bývalých manželov získa v rámci vyporiadania nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve druhého bývalého manžela.

V zmysle odbornej literatúry by takýto postup mal byť prípustný: „Ustanovenie § 149 OZ ani iné zákonné ustanovenie nebráni manželom, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadali aj tie majetkové práva a vzťahy (najmä spoločné pohľadávky a dlhy), ktoré síce do tohto spoluvlastníctva nepatria, ktoré však vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (pozri R 42/1972). Modifikácia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohodou je v rámci zmluvnej autonómie tak široká, že v rámci tejto dohody je možné urovnať obdobne aj sporné práva v zmysle § 585 OZ, ako je tomu pri uzavieraní súdneho zmieru pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je preto na ujmu platnosti posudzovanej dohody o urovnaní bezpodielového spoluvlastníctva, ak v nej účastníci urobili predmetom vyporiadania vec, ktorá je vo výlučnom vlastníctve len jedného z nich, a vyporiadali ju tak, že do budúcnosti sa stáva jej výlučným vlastníkom jeden z manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je totiž na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou o urovnaní právnych vzťahov a omyl o spornosti práva (okrem omylu vyvolaného ľsťou, ktorý tu nebol zistený) nie je spôsobilý na založenie neplatnosti dohody o urovnaní (pozri Ro NS ČR z 24. 7. 2007, sp. zn. 26 Odo 1279/2005).“

Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva. Z uvedeného vyplýva, že z časti, ktorá sa stala predmetom dedičstva bude následne dediť aj pozostalý manžel.

Medzi súrodencami nikdy nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo, nakoľko to sa spája výlučne s inštitútom manželstva. Súrodenci môžu vlastniť vec v podielovom spoluvlastníctve, pričom jednou z možnosti ako zrušiť podielové spoluvlastníctvo je vzájomná dohoda spoluvlastníkov.

Ako sme už spomínali, pokiaľ sa manželia na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodnú mimosúdne, rozhodne na návrh jedného z manželov súd tzv. žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Výrok súdneho rozhodnutia bude môže znieť nasledovne (ako prípad uvádzame Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 25.10.2017, spisová značka: 9C/63/2015):

„ I. Súd v y p o r i a d á v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k majetku nadobudnutého za trvania ich manželstva do BSM tak, že z vecí, ktoré nadobudli účastníci a to:

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne veci pod položkou XY….. 

Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného veci pod položkou XY….. 

Žalobkyňa je povinná zaplatiť z titulu súdneho poplatku sumu 288,50 Eur v lehote 10 od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“