AKMV 
Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SE“) definuje SE ako „právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra podľa osobitného zákona.“[4]
SE sa považuje na území SR za podnikateľa v zmysle Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Má mať obdobné postavenie ako slovenské obchodné spoločnosti. Z hľadiska charakteristických znakov sa SE najviac zhoduje s klasickou a.s. založenou podľa slovenského práva.[5]
Napriek značnej flexibilite komunitárnej úpravy SE, ustanovenie č. 2 Nariadenia SE taxatívne vymedzuje, ako možno európsku spoločnosť založiť. Zásadne možno SE založiť len v rámci reorganizácie vybraných existujúcich foriem podnikania. Tu sa vyžaduje, aby ich pôsobenie vykazovalo určitý nadnárodný prvok.
„Treba zdôrazniť, že SE nemožno založiť sukcesívnym spôsobom a – až na výnimku – nemožno ju založiť ani simultánnym spôsobom; nemožno ju založiť tzv. na zelenej lúke[6],“ t.j. fyzickými osobami len jednoduchým upísaním akcií, nakoľko ide o právnu formu pre veľké podniky.
Nariadenie SE v čl. 2 stanovuje numerus clausus štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti, doplnené rôzne intenzívnou požiadavkou supranacionálnosti:
- v cezhraničné splynutie alebo zlúčenie dvoch a viacerých a.s., z ktorých aspoň dve majú svoje sídla v aspoň dvoch členských štátoch a musia sa spravovať právom iných členských štátov
- v založenie SE v podobe holdingu aspoň dvomi kapitálovými spoločnosťami (s.r.o. alebo a.s.), ktoré sa spravujú právom iného členského štátu, alebo ak majú aspoň dva roky dcérsku spoločnosť alebo pobočku umiestnenú v inom členskom štáte, spravujúcu sa právom iného členského štátu ako zakladajúca spoločnosť
- v vytvorením dcérskej spoločnosti obchodných spoločností za rovnakých podmienok ako pri založení holdingovej spoločnosti (môže podieľať najširší okruh subjektov – spoločnosti podľa čl. 48 ods. 2[7] Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“) a iné právnické osoby verejného alebo súkromného práva, ktoré sa spravujú právom iného členského štátu, alebo ak majú aspoň dva roky dcérsku spoločnosť spravujúcu sa právom iného členského štátu)
- v premena právnej formy národnej a.s. (iba a.s.!) s formálnym aj materiálnym sídlom na území ES na SE, ak má aspoň dva roky dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu
Z uvedeného vyplýva, že úprava zakladania SE je skôr úpravou premeny a.s. ako samotným založením a.s.
Neobmedzený prístup k SE majú podľa tohto ustanovenia jedine a.s., ostatné právnické osoby sú v participácii na zakladaní SE obmedzené. Fyzické osoby nemajú priamy prístup k SE, môžu sa však stať akcionármi SE po jej vzniku.
Zavedenie požiadavky supranacionálnosti v rámci prístupu k SE je (najmä z kruhov Komisie) odôvodňované princípom subsidiarity v zmysle čl. 5 Zmluvy o založení ES, ako aj historickými a ďalšími právnymi dôvodmi. Na druhej strane je však jeho odôvodnenosť v značnej miere spochybňovaná, najmä vzhľadom na jeho čisto formálny charakter. Napr. následné odpadnutie supranacionálnosti po vzniku spoločnosti nespôsobuje zrušenie SE. Takisto sa nevyžaduje ani pri derivatívnom spôsobe založenia dcérskej SE materskou SE. V praxi existujú rôzne „možnosti kombinácie“ ako uvedenú požiadavku pri jednotlivých spôsoboch zakladania v rámci právne dovoleného obísť.[8]
Pri niektorých spôsoboch vzniku a pri prenesení sídla zákon v niektorých prípadoch ustanovuje aj ochranný mechanizmus pre minoritných akcionárov a veriteľov (právo na odkúpenie akcií, finančné vyrovnanie, primerané zabezpečenie pohľadávok…)
Na európsku spoločnosť so zapísaným sídlom na území Slovenskej republiky sa budú primerane vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka o akciovej spoločnosti, a to v otázkach, ktoré nie sú upravené nariadením Rady , štatútom konkrétnej SE, zákonom o európskej spoločnosti.[9] Stanovy akciovej spoločnosti môžu upraviť otázky pre túto spoločnosť následne v tom rozsahu, v ktorom to umožňuje právna úprava akciových spoločností.[10]
Právne služby
- Societatis Europaeae, Societati Europaeae, Societatem Europeam, Societate Europaea
- Nariadenie SE, ref 7, čl. 1 ods. 3.
- Komunitárne právo je súbor právnych aktov a noriem troch Európskych spoločenstiev /ES, ESUO, EURATOM/; súbor pravidiel vytvorený a uplatňovaný členskými štátmi ES/EÚ. Je tvorené:
- primárne právo (právo zakladajúcich zmlúv)
- všeobecné právne zásady
- sekundárne právo (právne normy, vytvorené orgánmi európskych spoločenstiev)
- súdne rozhodnutia
- zmluvy s tretími subjektmi
- právna obyčaj
- zmluvy uzatvorené členskými krajinami v oblastiach spolupráce ES resp. EÚ
- – SE je tvorená na úrovni komunitárneho práva Nariadením Rady ES č. 2157/2001 zo dňa 8.10.2001 o stanovách európskej spoločnosti (ďalej len „Nariadenie SE“) a Smernicou Rady ES č. 2001/86 zo dňa 8.10.2001, ktorou sa dopĺňa štatút európskej spoločnosti s ohľadom na zapojenie zamestnancov.
- §4 zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Predkladacia správa k návrhu zákona o SE.
- Dvořák, T. Akciová společnost a Evropská společnost. 2005. s. 102.
- „Spoločnosťami sa rozumejú spoločnosti založené podľa občianskeho alebo obchodného práva vrátane družstiev a iných právnických osôb podľa verejného alebo súkromného práva s výnimkou neziskových spoločností.“
- Dedič, J. Evropská (akciová) společnost. 2006.
- Patakyová, M. Obchodný zákonník Komentár. Druhé aktualizované vydanie. 2008.
- Poovnaj čl. 9 Nariadenia SE a § 1 ods. 2 ZoES
