Založenie SE transformáciou a.s.

„Akciová spoločnosť, založená podľa práva členského štátu, ktorá má sídlo a ústredie na území spoločenstva, môže byť transformovaná na SE, ak aspoň dva roky mala dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravovala právom iného členského štátu.“[1]

Na základe spomenutého čl.  2 ods. 4 Nariadenia SE transformáciu na SE môže uskutočniť len tá a.s., ktorá:

Príloha č. 1 Nariadenia SE obsahuje výpočet toho, čo sa považuje za a.s.

V porovnaní s predchádzajúcimi formami založenia SE, tu nestačí mať na území iného členského štátu organizačnú zložku podniku. Pre zaujímavosť však treba spomenúť, že návrh Nariadenia SE túto možnosť obsahoval. Existenciu organizačnej zložky podniku, ktorá sa chce transformovať na SE, však Rada ES nepokladala za dostatočný prvok nadnárodného charakteru činnosti spoločnosti.

„Transformáciu a.s. na SE môže realizovať i taká a.s., ktorá inak obecne nemôže zmeniť svoju právnu formu podľa ustanovení národného akciového práva, pretože prevedenou transformáciou nemizne jej právny status a.s., mení sa len v iný, špecifický druh – SE.“[2]

Na tento spôsob založenia sa bude vzťahovať čl. 37 Nariadenie SE, subsidiárne sa však použijú predpisy národného akciového práva, ktoré sa venujú zmenám právnej formy a.s. Z uvedeného čl. 37 ods. 2 vyplýva, že nejde o založenie v žiadnom zmysle, SE ako právnická osoba nevzniká. Ide len o premenu národnej a.s. na SE.

Prevod a.s. na SE nesmie viesť k zrušeniu spoločnosti alebo k vzniku novej právnickej osoby. Súčasne s transformáciou a.s. na SE sa sídlo nesmie premiestniť z jedného členského štátu do druhého na základe čl. 8 v tom istom čase, keď prevod nadobúda účinnosť.[3]

Upravenie týchto procedúr naraz by bolo značne komplikované vzhľadom aj na ochranu minoritných akcionárov, zamestnancov a veriteľov. Nariadenie SE však neobsahuje splnomocnenie k úprave ochrany záujmov tretích osôb pre členské štáty. Z čl. 37 ods. 3 Nariadenia SE nevyplýva, že by niečo bránilo tomu, aby následne transformáciou vzniknutá SE prikročila k premiestneniu svojho zapísaného sídla do inej jurisdikcie ako akákoľvek iná SE.

Založenie SE podľa tohto spôsobu je výhodné napr. pre nadnárodné spoločnosti, ktoré chcú zlepšiť svoj imidž a získať možnosť mobility, t.j. schopnosť zmeniť sídlo pri zmene právneho a podnikateľského prostredia napr. podľa výšky daní. V prípade, že na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz, resp. bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, transformácia a.s. na SE je vylúčená.

Transformácia nastáva ku dňu zápisu transformácie do obchodného registra.[4]

Za zmienku stojí aj otázka, či sa zakladania SE môže zúčastniť taktiež SE na základe ustanovenia čl. 2 a 3 Nariadenia SE. V prospech hovorí aj čl. 10, ktorý považuje SE v každom členskom štáte za a.s. založenú podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo. Toto bude platiť aj o zakladaní holdingovej SE alebo dcérskej SE typu joint-venture.

Pri transformácii a.s. na SE nedochádza k žiadnym podstatným zmenám v právnom režime spoločnosti.

Nikomu, kto sa podieľal na transformácii, nemožno priznať žiadnu zvláštnu výhodu. Podobne žiadnemu z akcionárov nesmie byť v súvislosti s transformáciou poskytnuté žiadne plnenie.

Postup vzniku SE transformáciou sa podriaďuje štandardnej procedúre:

Predstavenstvo určí deň, ku ktorému má byť pripravený návrh projektu transformácie. Tento deň je zároveň dôležitý z hľadiska vyhotovenia účtovnej závierky, pokiaľ nie je týmto dňom deň, ku ktorému sa spracováva riadna účtovná závierka. Účtovná závierka musí byť overená audítorom a schválená valným zhromaždením. Údaje využité na jej zostavenie nesmú byť staršie ako 3 mesiace odo dňa prijatia rozhodnutia o schválení projektu transformácie.. Dôležitým rokom je tiež rok vyhotovenia písomného návrhu projektu transformácie o zmene právnej forme, obsahujúceho minimálne náležitosti ustanovené v § 69 ods. 3 OBZ.

Návrh projektu transformácie je základným dokumentom, Nariadením SE bližšie nešpecifikovaným.

„Riadiaci alebo správny orgán dotknutej spoločnosti pripraví návrh podmienok prevodu a správu vysvetľujúcu jeho právne a ekonomické aspekty a poukazujúcu na dôsledky, ktoré vyplynú pre spoločníkov a zamestnancov z prijatia formy spoločnosti akou je SE.“[5]

Obsahom správy sú všetky podstatné skutočnosti, ktoré sú významné a dotýkajú sa týchto záležitostí, s výnimkou obchodného tajomstva. Obchodné tajomstvo sa neuvádza, ale správa musí obsahovať zdôvodnenie, prečo skutočnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva uvedené nie sú. Projekt by mal obsahovať aspoň základné údaje o spoločnosti a o zmenách, ktoré sa jej dotknú, nové stanovy, vplyv na zapojenie zamestnancov, časový plán operácie a údaje o akejkoľvek zmene rôznych skupinových alebo individuálnych práv veriteľov či akcionárov.

Návrh podmienok prevodu sa musí zverejniť spôsobom upraveným právom každého členského štátu v súlade s čl. 3 smernice 68/151/EHS, t.j. v Obchodnom vestníku, najmenej jeden mesiac pred uskutočnením valného zhromaždenia, ktoré má prijať rozhodnutie o tejto veci. Súčasne sa návrh projektu transformácie zakladá do zbierky listín. Zverejnenie sa uskutoční podľa rovnakých predpisov ako v prípade založenia holdingovej spoločnosti. Zverejnenie sa pokladá za jediný nástroj na ochranu minoritných akcionárov a preto sa vyžaduje komplexnosť zverejnených dokumentov.

Čl. 37 ods. 6 Nariadenia SE stanovuje pred konaním valného zhromaždenia povinnosť osvedčenia, že spoločnosť má čisté aktíva najmenej vo výške svojho základného kapitálu a rezervných fondov, ktoré nemôžu byť rozdelené na základe zákona alebo stanov. Splnenie tejto povinnosti je zverené jednému alebo viacerým nezávislým znalcom menovaných alebo schválených v súlade s vnútroštátnymi predpismi prijatými na vykonanie čl. 10 smernice 78/855/EHS súdom alebo správnym úradom členského štátu, do ktorého príslušnosti patrí spoločnosť, ktorej sa prevod na SE týka.[6] Aj samotná smernica odkazuje na ustanovenie OBZ o vymenovaní znalca pre fúziu v § 22. Ide o duplicitné ustanovenie.

Čistý obchodný majetok transformujúcej sa spoločnosti musí byť ocenený ešte pred konaním valného zhromaždenia posudkom znalca.  Jeho vypracovanie sa vyžaduje ešte pred zasadaním valného zhromaždenia, na ktorom má byť schválený návrh projektu transformácie.

Význam preskúmania výšky čistého majetku spoločnosti spočíva v potrebe chrániť veriteľov. Tá sa vzťahuje len na budúcich veriteľov SE, ktorí môžu spoliehať na výšku základného kapitálu SE, ktorý je vyšší ako u bežnej a.s.

Nakoľko ide o zásadnú zmenu stanov spoločnosti, je potrebné vyjadrenie najvyššieho orgánu spoločnosti – valného zhromaždenia. „Valné zhromaždenie dotknutej spoločnosti schvaľuje návrh podmienok prevodu spolu so stanovami SE. Rozhodnutie valného zhromaždenia musí byť prijaté v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou sa vykoná článok 7 smernice 78/855/EHS.“ [7]

Akcionári majú právo, najmenej jeden mesiac pred dňom, keď bude valné zhromaždenie rozhodovať o schválení návrhu transformácie, mať k dispozícii okrem samotného návrhu projektu aj správu predstavenstva a znaleckú správu. Pokiaľ sú všetci akcionári súčasne členmi predstavenstva, alebo pokiaľ s tým všetci akcionári súhlasia, táto lehota nemusí byť dodržaná.

Valné zhromaždenie dotknutej spoločnosti schvaľuje návrh podmienok prevodu spolu so stanovami SE. Rozhodnutie valného zhromaždenia musí byť prijaté v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. Tu sa využijú pravidlá pre schválenie návrhu zmluvy o fúzii obsiahnuté v OBZ.

Nakoľko schválenie valným zhromaždením nemusí stačiť, pretože zmena by mohla slúžiť za istých okolností na nezahrnutie zapojenia zamestnancov, resp. na zníženie úrovne zapojenia, Nariadenie SE ustanovuje možnosť podmienenia prevodu súhlasnému hlasovaniu kvalifikovanej väčšiny alebo jednohlasnosti v orgáne, v ktorom spolurozhodujú zamestnanci spoločnosti, ktorej sa prevod týka[8]. Slovenská právna úprava toto splnomocnenie nevyužíva.

Za škodu spôsobenú v súvislosti s transformáciou a.s. na SE sa riadi zodpovednosť členov predstavenstva podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Transformácia a.s. na SE nadobúda účinnosť samotným zápisom do registra. Nariadenie SE[9] stanovuje, že pôjde o register určený právom toho členského štátu, v ktorom má SE sídlo v súlade s čl. 3 prvej smernice Rady (68/151/EHS) z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku čl. 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva. Podľa vyššie uvedeného po schválení  návrhu projektu transformácie spoločnosti valným zhromaždením, bez zbytočného odkladu podá predstavenstvo návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri. Výpočet dokumentov prikladajúcich sa k návrhu na zápis je obsiahnutý vo vnútroštátnej právnej úprave; v SR v OBZ.

Príslušný členský štát môže predpísať základné formálne požiadavky na návrh na zápis s výnimkou všeobecných náležitostí. U nás formulár a požiadavky stanovuje vyhláška č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do Obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.