Závet a dedenie zo závetu – ako spísať poslednú vôľu?

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe závetu alebo hovoríme o dedení zo zákona. Prednosť má dedenie zo závetu.

Dedičom môže byť len osoba, ktorej svedčí dedičský titul. Týmto titulom môže byť závet alebo zákon. V tejto stati sa budeme osobitne venovať dedeniu zo závetu. Ustanovenia o dedení zo závetu sa použijú primárne pred dedením zo zákona, za predpokladu, že nedošlo k opomenutiu neopomenuteľných dedičov. Je teda potrebné dať pozor na to, aby sa nestalo, že sa závetom odkáže majetok tretej osobe a deti poručiteľa nedostanú z majetku poručiteľa nič.

Pojem závet nie je Občianskym zákonníkom presne vymedzený: „závetom je formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný alebo zmeniteľný prejav vôle rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku pre prípad smrti zostavuje jediná fyzická osoba. Spoločný závet viacerých osôb súčasná právna úprava nepozná.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2 diel. § 460 – § 880. Bratislava: Eurokódex. 2011). Závet možno kedykoľvek zrušiť či odvolať, prípadne ho nahradiť novším závetom, pretože jeho právne účinky nastávajú až smrťou poručiteľa. V prípade konkurencie viacerých závetov platí, že novší závet má prednosť pred starším závetom v ustanoveniach, ktoré sú protichodné. Z hľadiska formy sa vyžaduje písomné vyhotovenie. Závet, ktorý je zrealizovaný v ústnej forme nevyvoláva žiadne právne účinky. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné zachytiť vôľu závetcu, čo prakticky znamená určenie dedičov a podielov, ktoré na nich pripadajú. Okrem toho sa vyžaduje uvedenie dátumu vyhotovenia závetu a podpis závetcu. Nevyžaduje sa jej označenie ako „závet či posledná vôľa“ nakoľko právne úkony je potrebné hodnotiť podľa obsahu, nie podľa názvu.

V minulých článkoch ste si mali možnosť prečítať aj o postupe notára pri dedičskom konaní či aké sú lehoty. Zaujímať vás môže taktiež článok o dedení dlhov po otcovi, manželke či bratovi.

Občiansky zákonník rozoznáva 3 druhy závetov:

Závet je možné zriadiť len jedným z vyššie uvedených spôsobov, pokiaľ sa týka toho istého majetku. Ak by chcel závetca zanechať niekoľko závetov zrealizovaných viacerými formami na to, aby dokázali popri sebe existovať, museli by sa týkať rozdielneho majetku.

Najtypickejšou formou závetu je závet napísaný vlastnou rukou. Pri tomto type závetu sa vyžaduje, aby bol celý text závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa s uvedením dátumu a vlastnoručným podpisom.

„Ak v holografnom závete poručiteľa nie je jeho vlastnou rukou uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, takýto závet je neplatným právnym úkonom. Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný. Pre posúdenie, či v holografnom závete musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený vlastnou rukou poručiteľa alebo či postačuje, aby tieto údaje boli v tomto závete uvedené aj inak je podstatné, že táto náležitosť závetu je uvedená v druhom odseku ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka. Z tohto zaradenia vyplýva, že požiadavka, že „v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný“, sa vzťahuje k ustanoveniu § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú uvedené všetky formy, v ktorých môže byť závet poručiteľom vyhotovený. Požiadavka uvedená v ustanovení § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda znamená, že deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, platí tak pre závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ako aj zriadený v inej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice (por. slová „V každom závete…“). Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne pisateľom, je nepochybné, že pri holografnom závete musia byť všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (por. ustanovenie § 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný (obdobne por. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 5/2003 uverejnený v ZSP5/2003 pod č. 62).“ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2011, sp. značka: 4 Cdo 24/2011

Pomerne častým spôsobom spísania závetu je závet zrealizovaný mechanickými prostriedkami, čiže tzv. alografický závet. Ide taktiež o písomný závet, avšak nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa. Najčastejšie bude zrealizovaný na písacom stroji či počítači alebo rukou inej osoby. Z tohto hľadiska rozlišujeme:

Osobitnú právnu úpravu máme pre osoby nevidomé, ktoré môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami. Obsah listiny musí byť prečítaný. Pre nepočujúce osoby, ktoré súčasne nemôžu čítať ani písať platí, že poslednú vôľu môžu prejaviť dvojako, a to buď vo forme notárskej zápisnice alebo prítomnosti troch svedkov, ktorí ovládajú posunkovú reč. Obsah listiny sa následne musí tlmočiť do znakovej reči. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné v listine uviesť, že:

Posledným zo spôsobov ako vyhotoviť závet je forma notárskej zápisnice. Táto forma závetu je obligatórna pre maloletú osobu, ktorá dovŕšila minimálne 15 rokov veku, ako aj pre osoby nemé, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Jej obsahové náležitosti sú upravené zákone č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Výhodou tohto závetu je skutočnosť, že notár závet zaregistruje do notárskeho centrálneho registra závetov, čím bude prístupný ktorémukoľvek notárovi v čase smrti poručiteľa a teda sa nestratí.

Závet môže zriadiť iba fyzická osoba. Podmienkou je, že je v čase zriadenia závetu úplne spôsobilá na právne úkony. Zákon zároveň umožňuje, aby závet zriadila aj osoba, ktorá dovŕšila 15. rok svojho veku. Tu sa však vyžaduje jeho spísanie vo forme notárskej zápisnice. Zákon nepripúšta spoločný závet viacerých poručiteľov. V prípade, ak by bol takýto závet zriadený, je neplatný. Závetom je možné ustanoviť za dediča fyzickú osobu, právnickú osobu aj štát.

Podmienkou platnosti závetu je splnenie jeho podstatných náležitostí. Závet musí obsahovať výslovný prejav vôle poručiteľa, t.j. musí byť z neho zrejmá vôla poručiteľa ustanoviť niektoré osoby za svojich dedičov a určiť im dedičský podiel. Pokiaľ poručitel v závete neurčí podiely dedičov, ich podiely budú rovnaké. Ďalšou náležitosťou pre platnosť závetu je jeho písomná forma. Závet musí tiež obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Pokiaľ závet tieto náležitosti neobsahuje, je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Maloletí potomkovi poručiteľa, bez ohľadu na to, či ide o manželských alebo mimomanželských potomkov, musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zákona. Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak opomenutý dedič túto neplatnosť uplatní. Uvedené by sa však neaplikovalo, ak by došlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Osoba, ktorá zriadila závet má možnosť zmeniť až do svojej smrti svoj názor a upraviť spôsob dedenia svojho majetku iným spôsobom:

Ako bolo v úvode článku uvedené, zákonní dedičia dedia až v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, prípadne ak je závet alebo jeho časť neplatná. Rovnako dedenie zo zákona nastupuje v prípade, ak dedičstvo nenadobudne osoba, ktorá je určená v závete. Ak neexistuje platný závet alebo ak osoba, ktorá by mala podľa platného závetu dediť toto právo nevyužije (napr. zomrie skôr ako poručiteľ či odmietne dedičstvo), nastupuje dedenie zo zákona a dediť budú zákonní dedičia.

Nie je však vylúčené ani to, aby tá istá osoba dedila časť majetku na základe závetu a časť jej pripadne zo zákona. K uvedenému dôjde najmä v prípade, ak predmetom závetu bude len časť majetku poručiteľa. Je však potrebné upozorniť, že dedič nebude oprávnený dedičstvo získané závetom odmietnuť a získané zo zákona si ponechať alebo naopak. Buď celé dedičstvo prijme alebo celé dedičstvo odmietne.

Pokiaľ závet napíšete vlastnou rukou, prípadne na počítači alebo iným mechanický spôsobom a nechcete ho uložiť v Notárskom centrálnom registri závetov, nebude Vás stáť napísanie závetu žiadne finančné prostriedky.

Pokiaľ by ste však chceli mať istotu, že sa Váš závet po smrti „nestratí“ alebo jeho obsah nebude zmenený treťou osobou, je možné závet uložiť v Notárskom centrálnom registri závetov, do ktorého je pred smrťou oprávnený nazerať iba poručiteľ. Vypracovanie závetu vo forme notárskej zápisnice je spoplatnené.

Sadzobník Centrálneho informačného systému Notárskej komory Slovenskej republiky uvádza v prílohe pod „položkou C“ „odmenu za prístup do notárskeho centrálneho registra závetov (NCRza)… za registráciu závetu, listiny o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti do zoznamu nevyhlásených závetov v NCRza…………….3 EUR.  Za registráciu závetu do zoznamu vyhlásených závetov v NCRza…………….3 EUR.“

Vyhláška o odmenách a náhradách notárov stanovuje sumu za spísanie notárskej zápisnice nasledovne: „za spísanie notárskej zápisnice vrátane vydania osvedčeného odpisu notárskej zápisnice: Za spísanie závetu, listiny o vydedení alebo vyhlásenia o voľbe práva, alebo odvolania týchto úkonov, za každý z týchto úkonov ………………………………26,56 eura.“ 

V praxi sme sa stretli s tým, že poručiteľ napísal závet a v ňom určil, že celý majetok pripadne inej osobe ako jeho potomkom. Tu je potrebné upozorniť, že závetom nie je možné tzv. „vydediť“ potomkov. To znamená, že aj keď mal poručiteľ takýto závet, bude neplatný v časti, v ktorej opomenul potomkov, keďže maloletému potomkovi by malo patriť dedičstvo ako prislúcha zo zákona a plnoletému aspoň jeho polovica. Možnosťou, kedy by bol takýto závet platný len prípad súčasného spísania listiny o vydedení týchto potomkov.