Zbavenie (obmedzenie) svojprávnosti na právne úkony – postup a lehoty

Skôr ako prejdeme k  samotnému postupu ako obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony, vysvetlíme si obsah pojmu spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) „môže každý konať pred súdom v rozsahu, v akom spôsobilosť na právne úkony.“

Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka.

Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V zmysle Civilného mimosporového poriadku môžu v oblasti právnych úkonov prebiehať nasledovné druhy konaní:

V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) podľa ustanovenia § 231 a nasledujúce. 

Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie ,,slabšieho subjektu“, a preto v záujme dodržania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať. Z uvedeného dôvodu platia pre priebeh konania nasledovné pravidlá:

Namiesto zásahu do spôsobilosti na právne úkony (napr. ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka):

Podľa ustanovenia § 245 Civilného mimosporového poriadku: ,,na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.“ Súd nie je obligatórne povinný návrhu znalca vyhovieť.

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. žiadne lehoty, ktoré musí súd dodržiavať dodržiavať.

Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame je upravený v ustanovení § 247 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku: „Ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.“

V týchto prípadoch sa často stretávame s potrebou obmedzenia spôsobilosti takýchto rodinných príslušníkov. Tu poukazuje na niekoľko rozhodnutí súdov: 

Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.07.2013, spisová značka: 28Ps/4/2011 

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 27.10.2016, spisová značka: 

Rozsudok Krajského súdu Košice, zo dňa 29.06.2017, spisová značka: 7CoP/57/2017 

Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017. „Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá, kedy u menovaného ide o paranoidnú schizofréniu, pričom u osoby menovanej ide o osobu veľmi zanedbanú, tak ako je to u schizofrenikov zrejmé. Aj on odmieta základnú hygienu, pričom v jeho prípade je tiež veľmi dôležité, aby bola zahájená liečba. Zároveň pri svojom výsluchu uviedla, že v súčasnej dobe, pokiaľ sa týka aj ústavou zaručeného práva voliť, toto právo by mu prislúchať nemalo, keďže on tejto otázke vôbec nerozumie. Zároveň doporučila, aby súd upustil od výsluchu menovaného. Uvedenej osobe M. E., nar. XX. XX. XXXX súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony a to tak, že tento nie je spôsobilý samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nie je spôsobilý nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a tento nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. Menovaný nie je spôsobilý preberať dôchodok a zároveň nie je spôsobilý rozhodovať o otázkach svojho zdravotného stavu, týkajúcich sa najmä jeho hospitalizácií, vyšetrení a terapeutických metód a postupov.“

V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia. Aj takomto prípade sa znalec vyjadril, že je na mieste obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri niektorých úkonoch.

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Procesný predpis, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, upravuje povinnosti opatrovníka v ustanovení § 275 nasledovne: „Súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.“ Povinnosti opatrovníka nie sú priamo vymedzené Občianskym zákonníkom, ale sú určené individuálne v súdnom rozhodnutí napr.: 

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť: „Spôsobilosť na právne úkony, morálne, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem), bydlisko opatrovníka, vzájomné vzťahy, prípadná kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru, vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov ale tiež súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich. (zdroj: Smyčková a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 784 s.)

V zmysle CMP môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Podľa aktuálnej právnej úpravy úplne pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy a možné je iba jej obmedzenie.

Návrh na začatie konania môže v zmysle § 233 CMP podať: 

Okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) zakotvuje CMP aj osobitné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať, a to (i) opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a (ii) zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo (iii) opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

V zmysle Dôvodovej správy k CMP má uvedená právna úprava „reflektovať princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“, pričom „miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka.“ Uvedenie osobitných náležitostí má za cieľ tiež predchádzať šikanóznym návrhom.

Súd môže navrhovateľovi, ktorým je osoba, ktorá preukázala právny záujem na konaní alebo blízka osoba uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Nedoloženie lekárskej správy bude mať za následok zastavenie konania.

Návrh na začatie konania je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Návrh musí obsahovať:

V návrhu je potrebné vyjadriť sa aj k nasledovným skutkovým okolnostiam:

Zdôrazňujeme, že súd nie je viazaný podaným návrhom, je výlučne na ňom ako vykoná dokazovanie a posúdi odôvodnenosť návrhu. 

Do pozornosti ďalej dávame, že konanie je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania. O pribratí účastníka súd rozhodne podľa toho, či je to účelné pre vedenie konania a ochranu dotknutých práv. Súd taktiež posúdi, či je o začatí konania potrebné informovať blízku osobu alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Legitimovanými na podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú subjekty, ktoré nemajú vecnú legitimáciu (to znamená, že nie sú nositeľmi tých práv a povinností, ktoré sú predmetom konania) ale ich postavenie bude rozhodnutím súdu dotknuté a preto im zákon priznáva procesnú legitimáciu: 

Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu v zmysle § 233 CMP majú:

Vo všeobecnosti rozlišujeme dva základné druhy príslušnosti, a to vecnú a miestu príslušnosť. Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. V prípade miestne príslušnosti hovoríme o tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 232 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.

V prípade Bratislavy je od 1.6.2023 (nová súdna mapa) miestne príslušný Mestský súd Bratislava II, ktorý vykonáva rodinnú agendu a je príslušný na konania o spôsobilosti na právne úkony.

Súd pri zohľadnení zdravotného stavu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná túto osobu poučí o jej procesných právach a povinnostiach, ako právo zvoliť si zástupcu a právo aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je zástupcom.

Na rozdiel od hmotnoprávneho opatrovníka, procesnoprávny opatrovník a jeho funkcia je bezprostredne spätá s prebiehajúcim konaním na súde.

Procesným opatrovníkom by mala byť iná osoba, ako ten, kto podal návrh na začatie konania, resp. ako ten, kto má byť ustanovený za hmotnoprávneho opatrovníka.

Čo sa týka jeho kompetencií v konaní, ide v podstate najmä o to, že ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

Funkcia procesného opatrovníka je viazaná na prebiehajúce konanie a nemusí byť vždy opodstatnené, aby sa procesný opatrovník zúčastňoval na konaní od jeho začiatku do skončenia. Po jeho ustanovení súdom je vhodné, aby sa pojednávania zúčastnil. Procesný opatrovník sa najmä má vyjadriť v konaní na výzvu súdu. Rozhodnutie vo veci samej súd doručuje tiež procesnému opatrovníkovi.

Súd vypočuje osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, a to vhodným a primeraným spôsobom s ohľadom na jej zdravotný stav. Od výsluchu môže súd upustiť v prípade, že by výsluch bol na ujmu zdravotného stavu vypočúvanej osoby. V takomto prípade však na osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná „vzhliadne“. Podľa Dôvodovej správy k CMP „Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Tento inštitút je inšpirovaný právnou úpravou z Českej republiky, ktorá sa podľa Zákona o zvláštních řízeních soudních (zákon č. 292/2013 Sb.) osvedčila.“

Súd v konaní ustanoví a vypočuje znalca. Pokiaľ to znalec navrhne, môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri (4) týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu. Od znaleckého dokazovania možno upustiť skôr výnimočne, a to v prípade, že súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vypočuť ošetrujúceho lekára osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná.

Ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví, pričom ak konanie začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže táto osoba podať najskôr po uplynutí šiestich (6) mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

Pokiaľ súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, musí vo výroku rozsudku vymedziť rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. V prípade zmeny obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenia spôsobilosti súd skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

Súd rozsudok okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti rozhodol. Súd tiež zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.

Ak súd nezastaví konanie procesným rozhodnutím alebo neodmietne podanie a ani nezastaví konanie.

Meritórnym uznesením pre nesplnenie hmotnoprávnych predpokladov, rozhodne vo veci rozsudkom. Z dôvodu zmeny statusu osoby ale aj jej ochrany, ako aj ochrany tretích osôb ukladá zákon povinnosť evidencie rozhodnutí v Centrálnom registri notárskych listín (§ 250 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku). 

V rozsudku súd rozhodne nasledovne: 

V minulosti súdy vydali rozhodnutie, ktorým obmedzili aj tieto právne úkony:

Trovy konania hradí štát. To znamená, že súdny poplatok sa za návrh nevyrubuje a neplatí.

V tejto súvislosti je však dôležité upozorniť, že v prípade zjavne bezdôvodného návrhu na začatie konania je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o spôsobilosti ktorej sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

Neprípustnosť neodkladného opatrenia pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Po nadobudnutí účinnosti CMP už súd nemôže rozhodnúť o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, len o obmedzení na konkrétne úkony. 

Ak súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, Civilný mimosporový poriadok umožňuje požiadať súd aj o zmenu obmedzenia, prípadne aj o navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

Za týmto účelom je potrebné podanie návrhu na súd, ktorým sa  žiada buď zmena obmedzenia alebo navrátenie obmedzenia a návrh musí obsahovať okrem iných náležitostí aj opísanie skutočností odôvodňujúcich buď zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.