AKMV 
Základným rámcom na uplatňovanie práva na informácie ako jedného z hlavných politických práv je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov – tzv. zákon o slobode informácií (ďalej len „ZSI“).
Podľa § 3 ods. 1 ZSI: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“
Podľa § 3 ods. 3 ZSI: „Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.“
Kto musí informácie sprístupniť?
Povinnými osobami v zmysle § 2 ods. 1 a 2 ZSI sú: „štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti, ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.“
Čo musí obsahovať infožiadosť?
Sprístupňovanie informácií na základe žiadosti je upravené v § 14 a nasl. ZSI. Základné náležitosti žiadosti nájdeme upravené priamo v § 14 ods. 1 a 2 ZSI:
Podľa § 14 ods. 1: „Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.“
Ustanovenie § 14 ods. 2 zas vymenúva štyri základné obsahové náležitosti žiadosti: „Zo žiadosti musí byť zrejmé:
- ktorej povinnej osobe je určená,
- meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo,
- ktorých informácií sa žiadosť týka a
- aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.“
„Zo žiadosti musí byť zrejmé, aké informácie žiadateľ požaduje sprístupniť. Ak je vymedzenie požadovanej informácie neurčité alebo príliš všeobecné, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti podľa § 14 ods. 3 ZSI. Vo výzve ho povinná osoba zároveň poučí o tom, ako treba doplnenie urobiť, čo znamená, že mu oznámi, z akých dôvodov jej nie je jasné, aké informácie žiadateľ požaduje, alebo mu oznámi, aké kritérium týkajúce sa informácie by bolo potrebné uviesť, aby mohla povinná osoba požadovanú informáciu identifikovať. Často nie je v možnostiach žiadateľa presne uviesť označenie dokumentov, resp. listín, o ktoré má záujem. V takom prípade sa za dostatočne určitú žiadosť považuje aj žiadosť o sprístupnenie fotokópií listín, resp. dokumentov, vytvorených „v súvislosti“ s určitou udalosťou, rokovaním či úkonom. Za určitú žiadosť možno tiež považovať žiadosť o sprístupnenie dokumentov určitého druhu vytvorených v časovom intervale stanovenom žiadateľom (napr. stavebných povolení vydaných od 1. januára do 1. marca). Za príliš všeobecnú žiadosť možno považovať napríklad žiadosť o poskytnutie „všetkých informácií o činnosti obce“, pretože nie je identifikovateľný okruh informácií, ktoré by mala povinná osoba vyhľadávať. (…) Nemožno od žiadateľa požadovať, aby presne určil informácie obsiahnuté v listine, ktorých sprístupnenie požaduje. Pri vymedzovaní informácií, o ktorých sprístupnenie žiadateľ žiada, sa odporúča formulovať žiadosť čo najpresnejšie. Na nepresne formulované otázky a všeobecne vymedzené požadované informácie môže žiadateľ dostať od povinnej osoby veľmi všeobecné alebo neurčité odpovede, ktorými si však povinná osoba svoju povinnosť formálne splní (zdroj: viaiuris)“
Doplnenie žiadosti o informáciu
Ustanovenie § 14 ods. 3 ZSI ďalej hovorí, že „Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.“
Odmietnutie sprístupniť informáciu živnostenským úradom
Niektoré úrady môžu odmietnuť sprístupniť informáciu.
V praxi sme sa stretli s odmietnutím pri žiadosti smerujúcej na živnostenský úrad, kedy odmietnutie odôvodnil tým, že predmet otázok sa týka údajov, ktoré sú zapísané (a prístupné) v živnostenskom registri v jeho verejnej časti.
V zmysle § 60b ods. 7 živnostenského zákona „na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií“, t. j. zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 60a ods. 1 živnostenského zákona „každý má právo vyžadovať od živnostenského úradu výpis z verejnej časti registra. Výpis z verejnej časti registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania.“
Podnet na vykonanie kontroly
V praxi sme sa tiež stretli s tým, že niektoré úrady, ak im príde žiadosť o informáciu podľa infozákona, okrem poskytnutia informácie vec preveria aj z vlastnej iniciatívy.
Rovnako aj v niektorých prípadoch, keď dôjde k odmietnutiu žiadosti o informáciu, môžu podanie žiadateľa posúdiť ako podnet na vykonanie kontroly a začnú šetrenie.
