AKMV 
Vzhľadom na uvedené podľa článku V predmetnej zmluvy môže príslušný orgán Slovenskej republiky urobiť rozhodnutie o nadobudnutí štátneho občianstva jedného štátu až po predložení dokladu o prepustení zo štátneho zväzku druhým štátom (Ruskej federácie).
Podľa článku 1 predmetnej zmluvy „Rodičia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, môžu svojmu dieťaťu narodenému po nadobudnutí platnosti tejto Zmluvy zvoliť štátne občianstvo jednej zo zmluvných strán. Rodičia volia štátne občianstvo súhlasným vyhlásením podaným do troch mesiacov odo dňa narodenia dieťaťa.“
(3) Rodičia, ktorí zvolia dieťaťu narodenému na území jednej zmluvnej strany štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, podajú súhlasné vyhlásenie diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo dieťaťu zvolili.
Podľa článku 2. „Ak spoločne žijúci rodičia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, nepodajú súhlasné vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva podľa článku 1 odseku 1, zachová si dieťa výlučne štátne občianstvo zmluvnej strany, na území ktorej sa narodilo. Dieťa narodené na území tretieho štátu si zachová štátne občianstvo zmluvnej strany, na území ktorej mali jeho rodičia posledný spoločný trvalý pobyt pred odchodom do tretieho štátu. Pokiaľ rodičia taký pobyt nemali, zachová si dieťa štátne občianstvo zmluvnej strany, ktoré má matka.“
Slovenský právny poriadok povoľuje dvojaké štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky, ktorí po splnení podmienok nadobudnú štátne občianstvo iného štátu. No to, či si občan cudzieho štátu bude môcť ponechať svoje občianstvo pri nadobudnutí slovenského štátneho občianstva, upravujú vnútroštátne predpisy štátu, ktorého je občanom alebo medzinárodné zmluvy, ktorých zmluvnými stranami sú dotknuté štáty.
Prekážku predstavuje spomínaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení dvojakého štátneho občianstva, ktorej čl. 5 znie: „Odo dňa nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy budú príslušné orgány zmluvných strán robiť rozhodnutie o nadobudnutí štátneho občianstva jednej zmluvnej strany závislé od predloženia dokladu o prepustení zo štátneho zväzku druhej zmluvnej strany.“
Keďže je medzinárodná zmluva v hierarchii právnych predpisov postavená vyššie ako zákon, jej aplikovanie má prednosť pred slovenským Zákonom o štátnom občianstve.
Ak si občan Ruskej federácie podá žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, takéto konanie sa preruší a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ho vyzve na predloženie listiny o prepustení zo štátneho zväzku. Postupuje pri tom podľa § 8a Zákona o štátnom občianstve: „Ministerstvo si môže vyžiadať od žiadateľa aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom určí lehotu na ich predloženie a žiadateľa poučí o následkoch ich nepredloženia. Počas plynutia lehoty podľa predchádzajúcej vety je konanie prerušené. Ak žiadateľ nepredloží doklady v určenej lehote, ministerstvo konanie zastaví.“
Ešte pred samotným prerušením konania, Ministerstvo žiadateľa prešetrí, či spĺňa všetky podmienky na udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom, a to že:
- má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva,
- je bezúhonný (nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin ak od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov, nebolo voči nemu právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie za úmyselný trestný čin ak od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov, nebolo voči nemu trestné stíhanie za úmyselný trestný čin zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru ak od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov),
- nemal súdom uložený trest vyhostenia,
- proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,
- proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,
- proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,
- proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu,
- plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky,
- nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.
A až následne ho vyzve, aby v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne 1 rok, predložil listinu o prepustení zo štátneho zväzku. Ak to v danej lehote nestíha, môže požiadať o jej predĺženie. Takýto postup sa aplikuje z toho dôvodu, aby sa nestalo to, že najskôr občan Ruskej federácie požiada o prepustenie zo štátneho zväzku, bude z neho prepustený, následne požiada o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a jeho žiadosti nebude vyhovené. V praxi nám takýto postup potvrdil Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie správne, štátneho občianstva a matrík.
V prípade potreby môže osoba žiadajúca o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky požiadať o vydanie potvrdenia – prísľubu o tom, že sa koná o udelení štátneho občianstva, ktoré predloží v konaní o prepustení zo štátneho zväzku, ak štát, ktorého je občanom takúto listinu pri konaní o prepustenie zo štátneho zväzku požaduje. Na základe informácií z Okresného úradu Nitra, oddelenie všeobecnej vnútornej správy, je vystavenie potvrdenia-prísľubu bezplatné.
Záverom na základe vyššie uvedených informácií je, že občan Ruska nemôže nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez toho, aby sa nevzdal štátneho občianstvo Ruskej federácie, pokým je v platnosti spomínaná zmluva. Riaditeľ odboru všeobecnej vnútornej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nám poskytol informáciu o tom, že sa táto zmluva plánuje prehodnotiť a zrušiť, respektíve vypovedať, avšak je to otázka budúcnosti, nakoľko sa s týmto procesom ešte ani len nezačalo. Tento proces môže trvať niekoľko rokov a neexistuje žiadna istota, že sa niekedy naplní a bude možné mať obe občianstva, ruské aj slovenské. Ak by sa niekedy v budúcnosti aj podarilo, že táto zmluva nebude platiť, ďalšiu prekážku môžu tvoriť vnútroštátne predpisy Ruskej federácie, ktoré by hypoteticky mohli zakazovať ruským občanom mať dvojaké občianstvo.
Všeobecné ustanovenia k udeleniu slovenského štátneho občianstva
Udeliť slovenské občianstvo[1] je možné len ak cudzinec[2]:
- má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo
- má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej desať rokov (napríklad prechodný) a v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo
- uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
Podmienka pobytu sa zisťuje z vyjadrenia cudzineckej polície a preukazuje napríklad dokladmi o platení daní na území SR, pracovnými zmluvami na prácu vykonávanú na území SR, atď. Podľa nášho názoru nepostačuje pobyt v inom štáte (napríklad Česká republika) ani vydané schengenské víza na pobyt na území Európskej únie.
Okrem vyššie uvedenej požiadavky pobytu musia byť pre udelenie štátneho občianstva splnené súčasne aj ďalšie podmienky:
- preukázanie ovládania slovenského jazyka slovom a písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike
- plnenie si povinností vyplývajúcich z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky
- osoba musí byť bezúhonná, bez uloženia trestu vyhostenia, nesmie byť voči nej vedené trestné stíhanie alebo vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu či o administratívnom vyhostení alebo odňatí azylu
- § 7 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky
- Výnimkou sú špecifické prípady, t.j. ak:
- ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku
- má na území Slovenskej republiky nepretržitý trvalý pobyt najmenej tri roky pred dosiahnutím 18 rokov veku
- je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom alebo poručníkom je štátny občan Slovenskej republiky alebo právnická osoba určená súdom Slovenskej republiky, a má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej dva roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
- je azylantom aspoň štyri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
- sa narodil na území Slovenskej republiky a má tu trvalý pobyt najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
- má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej desať rokov a v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo
- je bez štátnej príslušnosti a má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
- bol prepustený zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej dva roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
- jeden z jeho rodičov bol v čase jeho narodenia československým štátnym občanom a druhý cudzincom rodič – československý štátny občan nepožiadal o vyslovenie súhlasu krajský národný výbor s nadobudnutím československého štátneho občianstva a má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej dva roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky
Komplikovanejší je aj proces získania dvojitého občianstva v prípade dieťaťa narodeného v Maďarsku. Viac v našom príspevku: https://www.akmv.sk/wp-admin/post.php?post=2289&action=edit
